• Euro a Slovensko
• Občan a euro
• Podnikatelia a právnické osoby
• Médiá

Európska komisia odporučila prijať euro na Slovensku

Európska komisia odporučila prijať euro na Slovensku od 1. januára 2009. Tlačová správa o odobrení vstupu do eurozóny sa krátko popoludní objavila na internetovej stárnke Komisie. Vo svojom vystúpení pred Euróspkym parlamentom to oficiálne potvrdil európsky komisár pre hospodárske a menové veci Joaquín Almunia.

Konečné rozhodnutie o prijatí eura Slovenskom v júli prijíme Rada ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti EÚ (ECOFIN) potom, ako návrh prediskutuje europarlament na júnovom zasadaní. Mnohí odborníci ale považujú schválenie Rady iba za formalitu.

"Slovensko dosiahlo vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie a je pripravené prijať euro 1. januára 2009. Aby sa však zabezpečilo úspešné prijatie eura, musí Slovensko pokračovať v úsilí udržať prostredie s nízkou infláciou, byť ctižiadostivejšie v otázke rozpočtovej konsolidácie a posilniť svoju konkurencieschopnú pozíciu," uviedol dnes Almunia. Slovensko musí urýchliť aj praktické prípravy, aby sa zabezpečil taký hladký prechod, ako v januári 2008 na Cypre a Malte.

Slovensko čaká ešte veľa roboty

Najvyšší slovenskí predstavitelia zodpovední za prijatie eura rozhodnutie Komisie privítali. Upozorňujú, že krajinu čaká ešte veľa dôležitých krokov. "Vláda si uvedomuje riziká a prechodné problémy Budeme prijímať potrebné opatrenia tak, aby euro nebolo na prospech len podnikateľskému subjektu, ale každého občana, ktorý žije na území Slovenska," povedal premiér Robert Fico.

Do zavedenia eura zostáva od stredy 7. mája 239 dní. "Čas na technické prípravy sa veľmi kráti," dodal splnomocnenec pre euro Igor Barát. V júli stanoví Rada Európskej únie pevný konverzný kurz. Najneskôr mesiaca od tohto momentu sa budú musieť začať zobrazovať všetky ceny v oboch menách.

Do 1. januára sa bude musieť podľa Baráta doriešiť legislatíva, zabezpečiť razba európskych mincí, distribúcia hotovosti do bánk, podnikov či úradov, alebo pripraviť štartovacie balíčky pre občanov. Potrebné je sa tiež pripraviť na samotný prechod meny a monitoring cien.

Varovanie pred infláciou

Obsah konvergečných správ Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, na základe ktorých Komisia vydala kladné odporúčanie, upozorňuje aj na riziká eura na Slovenku.

Európska centrálna banka vyjadrila značné obavy s udržateľnosťou slovenskej inflácie.Tie súvisia predovšetkým so skutočnosťou, že tlmiaci vplyv nominálneho zhodnocovania slovenskej koruny voči euru na infláciu by sa v podmienkach neodvolateľne stanoveného pevného výmenného kurzu voči euru postupne vytratil.

"Po druhé, napätie na trhu práce a vznikajúci nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a segmentoch trhu práce predstavujú riziko akcelerácie mzdového rastu," pokračuje hodnotiaca správa ECB. Riziko rastu inflácie podľa nej vyplýva aj z cien energií, keďže nedávny nárast globálnych cien energií sa ešte v plnej miere nepremietol do spotrebiteľských cien.

Okrem toho je pravdepodobné, že na infláciu bude mať v najbližších rokoch vplyv aj proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín. "Celkovo teda existujú značné obavy v súvislosti s udržateľnosťou konvergencie inflácie na Slovensku," upozorňuje ECB.

Splnené kritéria

Slovensko podľa Komisie splnilo všetky potrebné kritéria na to, aby slovenská koruna mohla odísť do histórie. Predstavitelia Únie, vrátane samotného komisára Almuniu, však v minulosti upozorňovali, že zatiaľ nie je jednoznačne preukázaná schopnosť Slovenska udržať tieto kritéria, najmä infláciu.

"Viackrát sme upozornili slovenské úrady, že vzhľadom na inflačné tlaky a vysoký rast slovenskej ekonomiky, ktorý vytvára problémy zo strany dopytu, slovenská fiškálna politika nie je taká ambiciózna, ako by bolo želateľné," zdôraznil minulý týždeň Almunia.

Prognózy napriek tomu komisie naznačujú, že Slovensko infláciu udrží v rámci Maastrichtských kritérií. Medzi ne patrí najmä udržanie inflácie pod priemerom troch krajín menovej únie s najnižšou infláciou navýšeným o 1,5 percenta, alebo udržanie schodku verejných financií pod troma percentami.  

Politická priorita

Euro si ako svoju prioritu vytýčila súčasná aj predchádzajúca vládna garnitúra. Cely integračný proces do európskej menovej únie odštartoval ešte pred vstupom do spoločenstva kabinet Mikuláša Dzurindu v júli 2003, kedy schválil stratégiu prijatia eura. V septembri 2004 stanovil cieľový dátum vstupu na 1. januára 2009.

Ďalšia cesta k euru:

• júl 2008 - Rada EÚ rozhodne o zavedení eura na Slovensku a stanoví konverzný kurz
• august 2008 - Začiatok povinného duálneho zobrazovania cien a ďalších finančných hodnôt v korunách aj eurách
• 1. január 2009 - Vstup do eurozóny - "deň D"
• 1. až 16. január 2009 - Duálny obeh - platiť sa bude dať v korunách aj eurách, výdavky budú už len v eurách
• 30. júna 2009 - Koniec výmeny korunových mincí v bankách
• 31. decembra 2009 - Koniec povinného duálneho zobrazovania a koniec výmeny korunových bankoviek v bankách

Dôležitým krokom bol vstup Slovenska do mechanizmu výmenných kurzov ERM II v novembri 2005.

Zmena na nastolenej ceste za eurom nenastala ani po výmene vlád v roku 2006. Premiér Robert Fico spolu so svojimi ministrami však zdôrazňoval, že prijatie spoločnej meny musí byť výhodné v prvom rade pre občanov.

V septembri 2007 schválil parlament generálny zákon o eure, ktorý určuje základné pravidla prechodu na európsku menu. Nová vláda musela splniť všetky Maastrichtské kritéria, najmä stlačiť infláciu aj schodok verejných financií. Úrad Eurostat napokon v marci konštatoval aj splnenie týchto podmienok.

Obavy občanov

Čím viac sa blíži definitívne rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku, tým viac rastú obavy obyvateľstva z jeho prijatia.

Podľa posledného prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky vzrástol názor, že euro nebude pre Slovákov prínosom, vo februári oproti novembru 2007 o 16 percentuálnych bodov. Spoločnej európskej meny sa tak obáva až 56 percent občanov.

To, že bude euro na Slovensku prínosom, si myslí iba necelá štvrtina obyvateľov.

Výhody prevažujú nad nevýhodami

Výhody zavedenia a používania spoločnej európskej meny podľa odborníkov prevažujú nad nevýhodami. Euro má značný hospodársky a politický zmysel. Systém, ktorý riadi euro, z neho robí stabilnú menu s nízkou infláciou, nízkymi úrokovými sadzbami a podporuje priaznivý stav verejných financií.

Veľkosť a sila eurozóny slúžia ako väčšia ochrana pred hospodárskymi šokmi z vonkajšieho prostredia, akými sú napríklad neočakávané zvýšenie cien ropy alebo otrasy na devízových trhoch.

Na Slovensku existujú aj názory, že vstup do eurozóny sa mal ešte odložiť. Okrem niektorých odborníkov či politikov vyjadril odlišný názor na slovenský eurooptimizmus napríklad aj český prezident Václav Klaus. Krajina mala podľa týchto názorov ešte zužitkovať priaznivý vplyv posilňovania ekonomiky a koruny na rýchlejšie dobehnutie starých členských štátov Únie.

Spoločná mena 325 miliónov Európanov

Zavedenie eura v roku 1999 bolo významným krokom smerom k integrácii Európy. Zároveň bolo aj jedným z najväčších úspechov únie. Približne 320 miliónov obyvateľov EÚ používa euro ako svoju menu a požíva výhody, ktoré im prináša. Slovensko sa k nim pripojí 1. januára 2009.

V deň svojho zavedenia 1. januára 1999 sa euro stalo novou oficiálnou menou 11 členských štátov. Nahradilo národné meny v dvoch fázach. Prvou bolo uvedenie virtuálnej meny na bezhotovostné platby a účtovné účely, pričom staré menové jednotky sa aj naďalej používali na hotovostné platby a vnímali sa ako "čiastkové jednotky" eura.

V druhej fáze dostalo euro fyzickú podobu bankoviek a mincí, ktoré boli uvedené do obehu 1. januára 2002.

Euro však nie je menovou jednotkou všetkých členských štátov EÚ. Dve krajiny - Dánsko a Veľká Británia - využili článok Zmluvy o možnosti neúčasti, ktorý im umožňuje ponechať si svoju menu, zatiaľ čo ostatné krajiny, najnovší členovia EÚ a Švédsko, musia najskôr splniť podmienky pre prijatie jednotnej meny. Keď sa tak stane, nahradia svoje národné menové jednotky eurom.