• Euro a Slovensko
• Občan a euro
• Podnikatelia a právnické osoby
• Médiá

Ľudovít Ódor - CHLIEB JE NAJDRAHŠÍ V HISTÓRII !!!

Taký a podobné titulky by sme mohli mať takmer každý mesiac v novinách. Novinári zatiaľ obľubujú predovšetkým ceny ropy a benzínu, kde bombastické správy boli v minulosti na každodennom poriadku. Nesúhlasiť s tvrdením sa nedá, lebo je naozaj pravda, že napríklad koncom minulého roka bol chlieb a rožok najdrahší v histórii a rekord platil aj o cenách benzínu v časoch „mediálnej slávy“.

Mojím problémom je iba to, že sa často zabúda na jednoduchý fakt. Inflácia (teda rast cien) je úplne bežný fenomén a s postupom času budú ceny vo všeobecnosti rásť a rásť. Nikoho by to však trápiť nemalo, ak sa zvyšuje aj jeho životná úroveň (ak nie, tak je samozrejme problém). Jednoducho povedané, je mi ukradnuté, že maslo stojí dvakrát toľko ako vlani, ak sa môj plat medzitým strojnásobil.

Ilustrovať to môžem napríklad na cenách benzínu. Kým v roku 1993 si mohli ľudia pracujúci za priemernú mzdu kúpiť z platu 275 litrov benzínu, vlani to bolo už 474 litrov – najviac v histórii Slovenska. A to aj napriek tomu, že v roku 2006 bol benzín na pumpách najdrahší od založenia republiky. Priemerný plat totiž medzičasom výrazne narástol. Podobné výsledky vychádzajú aj pre minimálnu mzdu alebo napríklad, ak namiesto benzínu použijem chlieb alebo rožky. Preto je dôležité zbytočne nedramatizovať situáciu a pozerať sa aj na vývoj v príjmoch, nielen v cenách.

Obdobný fenomén môžeme vidieť napríklad aj pri filmoch. Často počúvam, že ten a ten film patrí medzi najviac zarábajúce v histórii kinematografie. Napríklad na internete sa dá nájsť, že tretia časť Pána prsteňov zarobila až 1 129 mil. dolárov, čo je druhé miesto v historických tabuľkách. Vzhľadom na infláciu si však tvorcovia tohto filmu mohli dovoliť kúpiť z príjmov menej tovarov a služieb ako napríklad producenti Snehulienky a siedmich trpaslíkov, ktorí v roku 1937 zarobili 185 mil. dolárov. Jednoducho povedané, dolár z roku 1937 má oveľa vyššiu hodnotu ako dolár z roku 2003. Samozrejme platí to aj pre slovenskú korunu medzi rokmi 1993 a 2006.

Ak si uvedomíme, že rast cien je normálny ekonomický jav a viac sa sústredíme na reálne veličiny (teda očistené o vplyv inflácie), aj naše rozhodnutia budú lepšie (napríklad pri vyjednávaní o plate alebo pri rozhodovaní o čerpaní úveru). Takže, ak sa vás niekto nabudúce opýta, ako sa máte, položte protiotázku: v bežných alebo v stálych cenách?

Esej z knihy Ekonómia z nadhľadu zverejnená sú súhlasom autora