:
Preskočiť hlavnú navigáciuIvan Šramko - Dilema centrálneho bankára
Často som sa v minulosti, ale aj v súčasnosti stretol s otázkou, či naozaj môže centrálna banka a špeciálne jej guvernér podporovať skončenie existencie národnej meny v prospech zavedenia jednotnej európskej meny? Veď takýmto krokom v podstate aj vlastným pričinením si sám „vykope svoj hrob“, centrálna banka stratí najvýznamnejšiu časť svojej náplne, a to možnosť ovplyvňovať významne vývoj ekonomiky vlastnej krajiny, a tým stráca aj vlastnú dôležitosť a mimoriadne postavenie v ekonomike.Často som sa v minulosti, ale aj v súčasnosti stretol s otázkou, či naozaj môže centrálna banka a špeciálne jej guvernér podporovať skončenie existencie národnej meny v prospech zavedenia jednotnej európskej meny? Veď takýmto krokom v podstate aj vlastným pričinením si sám „vykope svoj hrob“, centrálna banka stratí najvýznamnejšiu časť svojej náplne, a to možnosť ovplyvňovať významne vývoj ekonomiky vlastnej krajiny, a tým stráca aj vlastnú dôležitosť a mimoriadne postavenie v ekonomike.
Táto dilema však vyzerá komplikovane len ak sa na ňu pozerá veľmi povrchne a neberie sa do úvahy fakt, že základnou povinnosťou centrálnej banky, ale aj ostatných inštitúcií ovplyvňujúcich chod ekonomiky, je vytvárať čo najlepšie podmienky na fungovanie ekonomických subjektov a občanov a odstraňovať z ekonomiky riziká, ktoré v nej existujú a vnášať do nej prvky, ktoré podporia jej ďalší pozitívny vývoj.
Ak sa na to pozriem z takéhoto pohľadu dilema neexistuje a správne je len jedno zodpovedné riešenie a to prijatie jednotnej európskej meny - eura.
Slovensko je malá ekonomika, mimoriadne otvorená a existenčne závislá od spolupráce vo výrobe a obchode predovšetkým s krajinami EÚ . Kľúčoví partneri našej ekonomiky používajú euro nielen v eurozóne, ale aj v obchode s našimi podnikmi a preto je pozícia eura v našej ekonomike omnoho významnejšia ako sa môže zdať na prvý pohľad. Snaha zrýchliť dobiehanie vyspelej Európy a dlhodobé zaostávanie v investíciách stále zdôrazňuje potrebu ďalších investícií a je logické, že v čoraz konkurenčnejšom prostredí dá investor prednosť krajine s menším rizikom. Aj po vstupe do eurozóny bude môcť vláda ovplyvňovať zásadným spôsobom vývoj slovenskej ekonomiky prostredníctvom hospodárskej politiky najmä cez verejné financie.
Ak sa na dilemu pozerám takýmto pohľadom nie je čo riešiť. To, že sa bude o menovej politike rozhodovať vo Frankfurte bude našej ekonomike prospievať. Guvernér národnej banky bude súčasťou tohto rozhodovacieho procesu bude ho môcť aktívne ovplyvňovať. ECB už stihla dokázať že je suverénnou, nezávislou inštitúciou ktorej menová politika sa venuje tomu najdôležitejšiemu cieľu - cenovej stabilite čo je dôležité ako pre eurozónu ako celok ale aj prospešné pre jednotlivé členské krajiny.
Guvernérovi a národnej banke toho zostane aj tak dosť. Správa rezerv, peňažný obeh, dohľad nad finančným trhom a ďalšie úlohy. Samozrejme popri tom považujem za jednu z hlavných úloh pokračovať v ďalšom zefektívňovaniu činnosti národnej banky tak aby sa čo najviac priblížila najefektívnejším centrálnym bankám vyspelej Európy za ktoré považujem predovšetkým centrálne banky v severských krajinách.
Esej z knihy Ekonómia z nadhľadu zverejnená sú súhlasom autora

















