• Euro a Slovensko
• Občan a euro
• Podnikatelia a právnické osoby
• Médiá

Ľudovít Ódor - Drobné problémy

Nedávne prieskumy ukazujú, že viacerí ľudia na Slovensku majú obavy zo zavedenia eura. Podľa mňa sa niektorí môžu vyslovene tešiť na túto zmenu. Sú to predovšetkým čašníci a deti. Nie, vláda pre nich nepripravuje žiadne špeciálne opatrenia alebo vianočné príspevky, pomôže im však ľudská povaha.

Väčšina z nás totiž nerada nosí v peňaženkách alebo v nohaviciach mince. Ťahajú nám vrecko, kotúľajú sa po celom byte pri prezliekaní, jednoducho nám komplikujú život. Tento závažný celospoločenský problém potom riešime slovami: „Drobné si nechajte”, alebo ak už máme plnú peňaženku kovov, tak ju jednoducho doma vysypeme deťom, aby naplnili hlinené prasiatka. Vedľajší účinok je, že ich učíme šetriť.

Ak sa naše správanie nezmení po zavedení eura, tak namiesto päť a desaťkorunáčok budeme „ľahší” aj o jedno a dvojeurovky, čo je už zaujímavá sumička pre naše ratolesti. V prípade slabších hráčov môžu výrazne stúpnuť aj náklady na mariáš. Nie je jedno, či hráme na päťdesiathalierovom alebo na desaťcentovom základe. Na konci mesiaca potom zistíme, že za koruny sme si mohli dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako za eurá, a to aj pri nezmenených cenách.

Zaujímavé je, že hoci dôchodcovia patria vo všeobecnosti medzi najzraniteľnejšie skupiny z pohľadu zavedenia eura, problém s drobnými sa ich podľa mňa veľmi netýka. Už sa totiž dávno naučili vážiť si každú korunu. Poznajú veľmi dobre starú ľudovú múdrosť - babka k babce...

Psychologické problémy nemôžu zanedbať pri zavedení eura ani vlády. Niektoré krajiny (tie s vysokými nominálnymi hodnotami bankoviek) sa preto snažili docieliť, aby boli vydané bankovky v hodnote 1 a 2 eurá. Možno sme mohli pred pár rokmi vydať kovovú stokorunáčku, aby sme ľudí postupne pripravovali na prechod na jednotnú európsku menu. Ani jedna alternatíva už v súčasnosti nie je aktuálna. Čo môžeme teda urobiť?

Okrem toho, že nakúpime väčšie peňaženky, mali by sme nabádať ľudí na častejšie používanie platobných kariet. Navyše, v informačnej kampani by sme mali zdôrazniť, že drobné v skutočnosti nie sú až také drobné. Ak ani to nepomôže, zostáva už iba učiť sa z vlastných chýb. Ako sa hovorí, to je síce dobrá škola, len školné je príliš vysoké.

Vkrajnom prípade budeme po neúspešnej partičke kariet vymýšľať sofistikované spôsoby, ako sa dá dvojeurovka o polnoci potajomky vybrať z dcérinho hlineného prasiatka.

Esej z knihy Ekonómia z nadhľadu zverejnená sú súhlasom autora