• Euro a Slovensko
• Občan a euro
• Podnikatelia a právnické osoby
• Médiá

Ľudovít Ódor - Mentálny prechod na euro

Predstavte si, že v „ubytovni“ v Leopoldove dostanete za päť škatuliek cigariet liter pálenky. Za kartón si kúpite už aj rádio. Všetky obchody sa dejú cez tabakové výrobky, až kým sa šéf miestneho podsvetia nerozhodne, že prestane fajčiť. Potom k prvému januáru prejdú na pálenku ako všeobecne akceptované platidlo. Nikto nebude ani chudobnejší ani bohatší, akurát namiesto kusov, škatuliek a kartónov sa začne uvažovať v decilitroch, štamprlíkoch a „sedemdeckách“. Ten, kto chce kúpiť rádio, najskôr zamení desať škatuliek za dva litre pálenky a už sa môže tešiť na sobotné dialógy.

Niečo podobné by sa malo udiať aj na Slovensku v januári 2009. Príchod eura by sám osebe nemal znamenať nič viac ako mentálny prechod na menšie cifry. Aké jednoduché by bolo, keby sme mohli mať konverzný kurz 1 ku 10! Stačilo by tak pri výplate, ako aj v obchode posunúť desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. V také šťastie však nedúfajú ani najväčší optimisti (alebo pesimisti?). Bude to preto o niečo komplikovanejšie.

Šarapaty prinesie predovšetkým zaokrúhľovanie. Nikto netají, že zmena bude mať za následok pravdepodobne aj vyššiu infláciu. Predstavme si, že káva v reštaurácii stojí 50 korún. Keby konverzný kurz bol 33 korún za 1 euro, potom by podnikateľ mal vytlačiť nový cenník so sumou 1,52 eur. Keďže tí, čo si zvykli na kávu, budú pravdepodobne chodiť aj pri mierne vyšších cenách, obchodník sa s drobnými hrať nebude a rovno vyvesí 2 eurá. Ejha, veď to je nárast ceny o 32 percent! Čo sa stane, keď to urobí každý predajca? Veď prídeme na mizinu. Predtým, ako začneme uvažovať o masových protestoch proti euru, je dobré uvedomiť si štyri skutočnosti.

Po prvé, každý obchodník to urobiť nemôže, lebo mu klesnú tržby. Koniec koncov, čo mu bráni výrazne zvýšiť ceny dnes? Tam, kde je vysoká konkurencia (elektronika, počítače, potraviny), k veľkým zmenám cien pravdepodobne nedôjde (euro dokonca môže v niektorých sektoroch konkurenciu aj zvýšiť). Ak sa náš bufetár bude cítiť pod tlakom konkurencie, možno nakoniec bude tú kávu predávať za 1,49 eura.

Po druhé, pri drahších tovaroch veľké rozdiely po prerátavaní nebudú. Predstavme si, že niečo stojí 2 000 Sk. Ak použijeme uvedený kurz, dostaneme 60,6 eura. Aj keby sme zaokrúhlili na 61 eur, cenový nárast bude iba na úrovni 0,7 percenta.

Ďalším pozitívom je, že regulované ceny, ktoré tvoria viac ako pätinu spotrebného koša, budú prepočítané úplne presne, niektoré až na stotinky centov.

Po štvrté, nie sme jediná krajina, ktorá zaviedla euro. Oplatí sa pozrieť na skúsenosti iných krajín. Niektoré tovary a služby naozaj viditeľne zdraželi, niektoré však zlacneli, celkové efekty na infláciu nikde nepresiahli niekoľko desatiniek percenta. Dá sa to napríklad porovnať s infláciou, ktorá bola u nás v apríli minulého roka. Cítili ste nejaký veľký šok? Asi nie. Euro budeme vnímať negatívnejšie (čo je prirodzené) najmä preto, lebo väčšie cenové nárasty budú predovšetkým pri položkách, ktoré sú malé a kupujeme ich často. Koľko percent z vášho platu však tvorí káva kupovaná v reštauráciách?

Najviac sťaženú situáciu budú mať predovšetkým starší občania, z ktorých mnohí euro ešte ani nevideli. Preto môžu byť ľahko terčom rôznych podvodníkov. Aj peňaženky budú mať ťažšie, keďže napríklad namiesto papierovej stokorunáčky budú mať niekoľko eurových mincí. Nedá sa predpokladať, že by vo veľkom používali bankové karty. Preto je úplne kľúčové, aby všetci mali dostatočné informácie o tom, čo sa udeje prvého januára 2009. Pri mentálnom prechode však úloha štátu a Národnej banky Slovenska nestačí. Budeme si musieť navzájom pomáhať a mať viac trpezlivosti. Potom nám počiatočné ťažkosti nezanechajú horkosť v srdci a budeme viac vidieť aj prínosy, ktoré by euro malo na Slovensko priniesť.

Esej z knihy Ekonómia z nadhľadu zverejnená sú súhlasom autora