:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Najčastejšie otázky

Občania Podnikatelia Samosprávy Verejná správa

Občania
Euro a eurozóna
  1. Čo je to euro?
  2. Čo je eurozóna?
  3. V ktorých krajinách sa dá platiť eurom?
  4. Čo je Hospodárska a menová únia?
  5. Aké sú podmienky na vstup do eurozóny? Čo sú maastrichtské, resp. konvergenčné kritériá?
  6. Aký je oficiálny znak eura?
  7. Čo je Európska centrálna banka?
  8. Čo je Eurosystém?
Zavedenie eura na Slovensku
  1. Čo je Národný plán zavedenia eura?
  2. Čo je duálny obeh?
  3. Ako si vymeniť peniaze?
  4. Kto a kedy určil konverzný kurz?
  5. Ako sa majú občania pripraviť na zavedenie eura?
  6. Čo je duálne zobrazovanie cien?
Eurové bankovky a mince
  1. Aké sú eurové bankovky a mince?
  2. Aký je vzhľad eurových bankoviek?
  3. Aké sú ochranné znaky eurových bankoviek?
  4. Sú na eurách zobrazené aj národné motívy jednotlivých členských krajín?
  5. Aké sú národné strany slovenských eurových mincí?
  6. Kedy a kde sme si mohli kúpiť štartovacie balíčky eurových mincí?
  7. Ako vyzeral štartovací balíček eurových mincí?
  8. Môžu eurové mince spôsobiť alergické reakcie na nikel, ktorý obsahujú?
Mzdy
  1. V akej mene bola poskytnutá výplata za mesiac december 2008?
  2. Ako sa zaokrúhľujú jednotlivé mzdové zložky dohodnuté v slovenských korunách?
  3. Ako sa transformujú na euro zložky mzdy stanovené v zákone, plnenia dohodnuté v mzdovej časti kolektívnej zmluvy a plnenia dohodnuté ako mzdové podmienky v pracovnej zmluve?
Ceny
  1. Aké opatrenia sú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?
  2. Hrozí po zavedení eura zvyšovanie cien?
  3. Je po vstupe do eurozóny na Slovensku vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín?
  4. Po vstupe do eurozóny zanikla samostatná menová politika NBS. Bude ešte centrálna banka vykonávať nejaké činnosti súvisiace s menovou politikou?
  5. Čo pre Slovensko znamená strata vlastnej menovej politiky?
Dôchodky a sociálne dávky
  1. Vzťahuje sa duálne zobrazovanie aj na dôchodkové dávky?
  2. Ako sa dôchodkové dávky zaokrúhľujú?
  3. Nedôjde kvôli zavedeniu eura k zníženiu hodnoty dôchodkov na Slovensku?
  4. Dôjde v súvislosti so zavedením eura aj k rastu miezd, sociálnych dávok a dôchodkov?
  5. Je výška dôchodkov po zavedení eura porovnateľná s dôchodkami v iných krajinách?
  6. Kedy dôjde k vyrovnaniu dôchodkov s Európskou úniou?
  7. Zákon o inšpekcii práce ustanovuje pokuty za správne delikty a poriadkové pokuty, ktoré je oprávnený uložiť inšpektorát práce v korunách. V akej mene sa tieto pokuty ukladajú v súvislosti s prechodom na euro?
  8. Úrady poskytujú v rámci aktívnych opatrení na trhu práce rôzne druhy príspevkov napr. na vzdelávanie, samostatnú zárobkovú činnosť, zdravotne postihnutým občanom na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska, zamestnávateľom na vytvorenie pracovných miest a pod. Dotkne sa zavedenie eura poskytovania týchto príspevkov?
  9. Akým kurzom sa mi po 31. decembri 2008 prepočítava môj starobný dôchodok vyplácaný zo zahraničia na eurá? Je pri prepočte používaný pevný kurz, alebo je po prepočte na eurá suma môjho dôchodku vždy iná?
  10. Starobný dôchodok mi Sociálna poisťovňa vypláca do cudziny. Ako, a v akej mene sa mi dôchodok vypláca po 31. decembri 2008?
  11. Pri výpočte nemocenského z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá sa začala v roku 2008 a bude pokračovať aj v roku 2009, bude sa konvertovať úhrn vymeriavacích základov za rok 2007, denný vymeriavací základ z roku 2008 alebo výsledná suma dávky? Ako sa konvertuje suma v slovenských korunách na eurá a na aký počet desatinných miest sa zaokrúhľuje?
  12. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu v roku 2009 v eurách sa má konvertovať úhrn vymeriavacích základov za rok 2008 alebo sa má konvertovať až vypočítaný denný vymeriavací základ? Akým spôsobom sa zaokrúhľujú konvertované sumy na eurá a na aký počet desatinných miest?
  13. V akej mene sa po roku 2008 vykazujú vymeriavacie základy na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenie nároku na nemocenskú dávku, ak rozhodujúce obdobie bol rok 2008?
  14. V akom období Sociálna poisťovňa uvádza nemocenské dávky duálne?

Podnikatelia

  1. Od ktorého dátumu je slovenský veľkoobchodný subjekt predávajúci slovenským obchodom povinný uvádzať na svojich faktúrach ceny aj v eurách?
  2. Ak je spoločnosť emitentom rôznych druhov poukážok (napr. stravné lístky, relax lístky, dovolenkové lístky a pod.) ako je potrebné postupovať v období duálneho zobrazovania pri uvádzaní nominálnej hodnoty na poukážkach? Vzhľadom k tomu, že sú nositeľom určitej hodnoty, bude stačiť uvedenie len v eurách, ako pri bankovkách a ceninách, alebo budú musieť byť označené nominálnou hodnotou v Sk aj v eurách?
  3. Kde je možné dozvedieť sa o metodických usmerneniach a otázkach spojených s oblasťou informačných systémov týkajúcich sa prechodu na euro?
  4. Bolo potrebné vymeniť počítače a tlačiarne po implementácii úprav v informačných systémoch z dôvodu zavádzania eura?
  5. Bolo potrebné po prechode na euro vymeniť registračnú pokladnicu?
  6. Kto uhradí náklady spojené s úpravami informačných systémov potrebnými z dôvodu zavedenia eura v SR?
  7. Kedy je presný začiatok duálneho zobrazovania cien?
  8. Čo sa má duálne zobrazovať na výplatných páskach hrubá alebo čistá mzda?
  9. Stačí ak je duálne zobrazenie vytlačené na zostavách, alebo má byť aj v účtovnom informačnom systéme?
  10. Boli nejaké pravidlá alebo usmerneniami pre obdobie pred stanovením konverzného kurzu, teda v prvej polovici roka 2008, kedy sa už v niektorých systémoch prechádzalo na duálne zobrazovanie ale aj na prácu už v mene euro, nakoľko boli pripravované dáta už pre rok 2009, ktoré by mali byť pripravované už v predstihu?
  11. Informačné systémy si odovzdávajú finančné dáta. Majú si jednotlivé systémy odovzdávať aj prepočítané dáta, alebo iba údaje v primárnej riadiacej mene, to znamená v SKK a po konverzii v EUR?
  12. Rada EÚ vydala nariadenie ohľadom zaokrúhľovania národnej meny na euro. Je naša legislatíva v súlade s týmto nariadením? Môžeme toto nariadenie využívať pri našich plánoch?
  13. Ktorý systém by mal byť zodpovedný za konverziu historických dát, ktoré sú preberané z iného systému?
  14. Pri konvertovaní historických dát vzniknú chyby pri súčtoch - vzniknú zaokrúhľovacie chyby. Je nejako určené ako sa má narábať s takýmito hodnotami a že tie súčty nebudú vôbec sediet?
  15. Podliehajú správne poplatky duálnemu zobrazovaniu alebo nie?
  16. Aká je pre privátny sektor povinnosť konverzie historických dát, do akej hĺbky a v akom rozsahu - mesačne, štvrťročne alebo bude povinnosť zachovať originál v SKK?
  17. Ako v roku 2008 vyzerala faktúra v eurách, keď suma v eurách sa musela prepočítať na koruny kurzom NBS a potom znova sumu v korunách bolo treba duálne zobraziť konverzným kurzom?
  18. Existoval po vyhlásení fixného konverzného kurzu v júli 2008 existovať naďalej trhový kurz? Kótoval NBS kurz?
  19. Pri údajoch v korunách sa píše skratka Sk (SKK) za číslo, ako to pri eure?
  20. Majú zamestnávatelia povinnosť k 1.1.2009 vystavovať nové platové dekréty v eurách?
  21. Dňa 31.12.2008 bola streda, bol tento deň voľný (vláda vyhlásila voľný deň) aby konverzia prebehla v poriadku?
  22. Ako je zobrazovaná nová mena, má EÚ nejaké štandardy, ktoré využíva?
  23. Aké údaje je potrebné duálne zobrazovať na faktúrach?
  24. Sme cestovná kancelária a pripravali sme katalóg na rok 2008. Katalóg išiel do tlače najneskôr v novembri 2007. Ako sme v ňom mali vyhovieť požiadavkám na duálne zobrazovanie cien, keďže katalóg zostane platný aj v druhom polroku 2008?
  25. Organizuje Národná banka Slovenska v súvislosti so zavádzaním eura školenia pre podnikateľov?
  26. V akom poradí majú byť na duálnych cenovkách ceny v korunách a v eurách?
  27. Ako vyzerá kurzový lístok po 1. 1. 2009?
  28. Ako správne prepočítať a zaúčtovať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá?

Registračné pokladnice

  1. Aký bol zložitý prechod na menu euro v pokladniciach a koľko času zaberie daňovému subjektu?
  2. Aké zmeny sú viditeľné na pokladniciach po výmene softvéru podľa pravidiel definovaných zákonom o zavedení meny euro (generálny zákon)?
  3. Ako sa zaokrúhľujú hodnoty na pokladničných blokoch?
  4. Musí byť na doklade vydanom pokladnicou vytlačený aj konverzný kurz, ktorým sa podľa zákona o zavedení meny euro počas duálneho zobrazovania cien musí prepočítať celková cena nákupu?
  5. Je povinné duálne zobrazovanie cien jednotlivých tovarov v slovenských korunách prostredníctvom pokladníc ?
  6. Je v pokladniciach povinné aj duálne zobrazovanie (prepočítavanie) daní a základu dane z pridanej hodnoty?
  7. Je povinné duálne zobrazovanie uzávierok počas duálneho zobrazovania pred zavedením meny euro a po zavedení meny euro?
  8. Aký kurz má pokladnica zobrazila, ak obchod umožňoval aj po začiatku obdobia duálneho zobrazovania platbu v eurách - konverzný alebo trhový kurz, alebo obidva?
  9. Ako sa majú v pokladnici evidovať tržby prijaté počas duálneho hotovostného peňažného obehu v slovenských korunách?
  10. Sú pokladnice na slovenskom trhu certifikované v súlade so zákonom o zavedení meny euro ?
  11. Ako sa dá zistiť, či pokladnica má platný certifikát a či je v súlade so zákonom o zavedení meny euro?
  12. Kto je zodpovedný za použitie necertifikovaného softvéru v pokladnici?
  13. Je na trhu dostatok certifikovaných pokladníc, ktoré zodpovedajú zákonu o zavedení meny euro, prípadne dá sa dať na pokladniciach v súčasnosti používaných vykonať výmena softvéru a aké sú ceny pokladníc?
  14. Museli byť pri prechode na duálny hotovostný obeh kumulatívne súčty (tzv. Grandtotály - GT) vynulované alebo mohli byť prepočítané na základe konverzného kurzu?
  15. Nulovali sa aj mesačné číselníky? (momentálne idú kontinuálne od zakúpenia pokladničného systému, t.j. nenulujú sa 1.1.xxxx)
  16. Ako mám postupovať, kým je moja registračná pokladnica v servise na úpravu kvoli euru?

Bankový sektor

  1. Aký vplyv má zavedenie eura na hypotekárne úvery? Ako sa zmení percentuálna sadzba a ako to celkovo ovplyvní už uzavreté zmluvy na hypotekárne úvery?
  2. Oplatilo sa mi vziať si hypoúver v SKK?
  3. Ako banky na konci roku 2008 narábali s prevodnými príkazmi od klientov?
  4. Nebolo výhodné si založiť si účet v eurách a vkladať naň úspory, ako čakať, než sa na bežnom účte previedli na eurá?
  5. Aký bude mať dopad zavedenia eura na bankový sektor, dopady na business stratégiu (retail a corporate)?
  6. Aký je kurz eura po jeho zavedení na Slovensku voči iným zahraničným menám a kto ho určuje?
  7. Aké operácie banky vykonávali v prvé dni po zavedení eura?
  8. Boli POS terminály funkčné 1. januára 2009?

Samosprávy

  1. Aké povinnosti majú mestá a obce?
  2. Ktorých oblastí sa týkajú povinnosti miest a obcí?
  3. Aké sú povinnosti miest a obcí v legislatívno-právnej oblasti?
  4. Aké sú povinnosti miest a obcí v ekonomickej oblasti?
  5. Aké sú povinnosti miest a obcí v hospodársko-administratívnej oblasti?
  6. Aké sú povinnosti miest a obcí v technickej oblasti?
  7. Aký je postup pri zmene všeobecne záväzných nariadení? Je treba schváliť novelu každého jedného, alebo sa to udeje nejakým „generálnym“ aktom?
  8. Akú menu uvádzajú mestá a obce napr. v rozpočtoch na rok 2008, alebo vo všeobecne záväzných nariadeniach keď povinnosť duálneho zobrazovania vzniká v priebehu roka 2008?
  9. Aké dokumenty musí mať obec v súvislosti so zavedením eura spracované? Kto ich má schváliť?
  10. Organizujú sa pre mestá a obce vzdelávacie podujatia? Je preškolenie povinné?
  11. Majú mestá a obce k dispozícii metodickú pomoc?
  12. Majú mestá a obce vstúpiť do kontaktu s dodávateľmi svojich informačných systémov?
  13. Čo všetko by mestá a obce mali urobiť v oblasti komunikácie s občanmi?
  14. Aké formy informovania občanov môžu mestá a obce využiť?
  15. Kto zodpovedal za to, aby bola obec po všetkých stránkach a včas pripravená na zavedenie eura?
  16. Sú súčasťou deficitu verejných financií aj výsledky rozpočtového hospodárenia miest a obcí?
  17. Ako majú mestá a obce pripravovať 3-ročné rozpočty? Napr. v roku 2008 ešte v korunách, ale v roku 2009 už v eurách?
  18. Menia sa pri zavedení eura aj úrokové sadzby už prijatých úverov miest a obcí?
  19. Ako mestá a obce zaokrúhľujú sumy prepočítané na eurá?
  20. Museli byť technické zariadenia upravené tak, aby v období duálneho obehu, keď bola v platnosti slovenská koruna aj euro, prijímali mince oboch mien?
  21. Kto znáša náklady na zavedenie eura v mestách a obciach?
  22. Aké sú právomoci a povinnosti miest a obcí pri výkone dohľadu a kontroly nad dodržiavaním pravidiel na zavedenie eura?
  23. Sú obcou uložené pokuty príjmom štátneho rozpočtu alebo príjmom rozpočtu obce?

Verejná správa

  1. Ako je legislatívne upravená problematika zaokrúhľovania peňažnej hodnoty po konverzii zo slovenskej koruny na euro?
  2. V akej mene sa bude podávať daňové priznanie po zavedení eura za obdobie, v ktorom bola platnou menou SKK?
  3. Bude povinnosť prepočítať ročnú závierku a daňové povinnosti na dani z príjmu právnických osôb za rok 2008 na eurá?
  4. Ako sa budú podávať daňové priznania na daň z pridanej hodnoty (DPH) a v akej mene bude vrátený nadmerný odpočet za IV. štvrťrok 2008?
  5. Bude možné podávať dodatočné daňové priznania k predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam?
  6. Akým spôsobom vypracujú účtovnú závierku účtovné jednotky s účtovným obdobím kalendárny rok?
  7. Akým spôsobom vypracujú účtovnú závierku účtovné jednotky s účtovným obdobím hospodársky rok?
  8. Bude potrebné prepočítať archívne účtovné záznamy za obdobie pred zavedením eura?
  9. Dotkne sa zavedenie eura aj spôsobu odpisovania majetku?
  10. Na koľko desatinných miest bude zaokrúhľovať účtovná jednotka?
Finančný trh
  1. Kedy začalo obdobie povinného duálneho zobrazovania?
  2. Je možné, aby si finančná inštitúcia dohodla v zmluve s klientom iný postup pri prepočte a zaokrúhľovaní na eurá ako stanovil generálny zákon?
  3. Týka sa duálne zobrazovanie výlučne tých produktov a služieb, ktoré sa poskytujú v slovenských korunách v období pred zavedením eura a v eurách po dni zavedenia eura?
  4. Môžeme pri zaokrúhľovaní po prepočte na euro zaokrúhliť jednotlivé čiastky najprv na štyri desatinné miesta a následne konečné sumy zaokrúhliť na dve desatinné miesta?
  5. Ako má postupovať emitent akcií pri vyznačovaní hodnoty v eurách na listinné akcie? Je potrebné zvolávať akcionárov, aby predložili svoje akcie na vyznačenie hodnoty v eurách emitentovi? Čo sa stane v prípade, ak akcionár nepredloží akciu na vyznačenie hodnoty v eurách, resp. ak ju predloží emitentovi až po uplynutí jednoročnej lehoty od zavedenia eura v Slovenskej republike?
  6. Musíme v nejakej lehote vykonať zaokrúhlenie súm prepočítaných na euro na celé čísla (najmä v prípade cenných papierov a základných imaní)?
  7. Sú ceny uvedené v sadzobníku cien jednotkové ceny alebo konečné ceny?
  8. Ak sa jedná o jednotkové ceny, ktoré sú uvedené na faktúrach v medzipodnikateľskom styku, čiže nespadajú pod povinnosť duálneho zobrazovania, je potrebné, aby tieto ceny boli taktiež vyjadrené na tri desatinné miesta?
  9. Jednotlivé sumy na upomienke (napr. poplatky, úroky z omeškania, penále, istina a pod.) chápeme ako jednotkové ceny alebo nie? Môžeme ich zaokrúhliť na dve desatinné miesta alebo musia zostať prepočítané na štyri?
  10. Ako postupovať pri prepočte na eurá v prípade ceny, ktorá sa platí v niekoľkých splátkach?
  11. Môžeme po stanovení konverzného kurzu zobrazovať naraz historickú výkonnosť fondu v eurách a slovenských korunách? Musíme v takomto prípade duálne zobraziť graf v slovenských korunách?
  12. Ktorých historických dát sa týka konverzia po prijatí eura?
  13. Je potrebné predkladať Národnej banke Slovenska v súvislosti s duálnym zobrazovaním alebo prepočtom na euro Všeobecné poistné podmienky resp. Zmluvné dojednania, štatúty podielových fondov,dôchodkových fondov a doplnkových dôchodkových fondov? Podliehajú údaje v týchto dokumentoch povinnému duálnemu zobrazovaniu?
  14. Je možná verejná ponuka zahraničných fondov na území SR aj s tým, že dokumentácia (stanovy, prospekty a zjednodušené predajné prospekty) zostane v slovenských korunách a majetkové hodnoty znejúce na slovenskú menu sa budú považovať za majetkové hodnoty znejúce na eurá v prepočte a so zaokrúhlením ich peňažného vyjadrenia podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro?
  15. Je potrebné podávať oznámenie alebo žiadosť o zmenu v údajoch zapísaných v registri záložných práv?
  16. Je potrebné duálne zobrazovať aj hodnoty uvedené v stanovách spoločnosti, nakoľko sú tieto uložené v Zbierke listín v Obchodnom registri a sú verejne dostupné? Je potrebné duálne zobrazovať zmluvy, ktoré boli uzavreté pred začiatkom povinného obdobia duálneho zobrazovania?
  17. V prípade, že má podielový fond, dôchodkový fond alebo doplnkový dôchodkový fond v súčasnosti otvorený jeden účet v Sk a jeden účet v eurách, po 1. januári 2009 by nastala situácia, že by mal dva účty v jednej mene, čím by došlo k rozporu s platnou legislatívou. Ako postupovať, aby sme nepoškodili klienta, ktorý môže mať potrebu zachovať obe čísla účtov, nakoľko ich využíva v kontakte so svojimi obchodnými partnermi a zároveň, aby neprišlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona?
  18. Podlieha duálnemu zobrazovaniu aj predajná a nákupná cena podielu?
  19. Bolo potrebné aj po stanovení konverzného kurzu dodržiavať pravidlá obmedzovania menového rizika v prípade investícií v eurách?
  20. Podliehajú duálnemu zobrazovaniu inkasné bloky pri inkasovaní prvého poistného sprostredkovateľom?
  21. Ako má subjekt poskytujúci zmenárenské služby duálne zobrazovať hodnoty na zmenárenských dokladoch, t. j. na dokladoch typu „nákup devízových prostriedkov“, resp. „predaj devízových prostriedkov“?
  22. Je povinné duálne zobrazovať limity ročného alebo jednorázového poistného v životnom poistení, pri ktorých je poisťovňa povinná zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov v zmysle § 47 ods. 8 zákona o poisťovníctve a limity poistných súm v zmysle § 7 zákona o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sú definované v mene euro?
  23. V prípade, že sa sprostredkovateľ pomýli v prepočte pri duálnom zobrazovaní na eurá, bude takáto zmluva platná?
  24. Podlieha duálnemu zobrazovaniu tlačivo Záznam o sprostredkovaní poistenia?



Euro a eurozóna


1. Čo je to euro?

Euro je spoločná mena tých krajín Európskej únie, ktoré sú aj plnými členmi Hospodárskej menovej únie. Euro 1. januára 1999 prijalo 11 členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Od 1. januára 2001 začalo euro používať aj Grécko, od 1.1.2007 Slovinsko. Od 1. januára 2008 používa euro aj Cyprus a Malta a od 1.1.2009 aj Slovensko. Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou. Jedno euro má 100 centov. Euro bolo možné použiť v bezhotovostnom styku od 1. januára 1999. Bankovky a mince boli vydané do obehu 1. januára 2002.

2. Čo je eurozóna?

Eurozóna je geografická oblasť krajín EÚ, ktorých spoločnou menou je euro. Eurozóna vznikla v januári 1999 keď Európska centrálna banka prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 do eurozóny vstúpilo Grécko a v roku 2007 ako trinásty člen Slovinsko. V súčasnosti tvorí Eurozónu 16 členských štátov spolu so Cyprom a Maltou ktoré prijali euro 1. januára 2008 a Slovenskom, ktoré prijalo euro 1. januára 2009. Podmienkou vstupu do eurozóny pre všetkých pätnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérií. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpoklady úspešnej účasti v menovej únii a spoločnú menu euro. Všetky členské krajiny EÚ sú členmi Hospodárskej a menovej únie s tou výnimkou, že nie všetky využívajú aj spoločnú menu euro.

3. V ktorých krajinách sa dá platiť eurom?

Euro je v súčasnosti národnou menou v 16 krajinách eurozóny: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Cyprus, Malta a Slovensko. So súhlasom Európskeho spoločenstva je euro legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. Ide o malé krajiny, ktoré ani pred zavedením eura nepoužívali svoju vlastnú menu. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra.

4. Čo je Hospodárska a menová únia?

Hospodárska a menová únia (HMÚ) je hospodárskou časťou Európskej únie. Obsahuje zónu voľného obchodu, colnú úniu medzi krajinami EÚ, voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ, koordináciu hospodárskych politík medzi krajinami EÚ a spoločnú menu euro. Detailné ustanovenia o Hospodárskej a menovej únii priniesla Zmluva o Hospodárskej menovej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993. Cieľom HMÚ je zbližovanie hospodárskych politík jednotlivých členských štátov, vytvorenie spoločnej meny a výkon spoločnej menovej politiky s udržaním cenovej stability ako svojho hlavného cieľa. Proces vytvárania HMÚ pozostával z troch fáz. Prvá fáza bola zameraná na zbližovanie sa hospodárskych politík členských štátov a na odstraňovanie bariér voľného pohybu kapitálu. Počas druhej fázy sa členské štáty sústredili na znižovanie deficitov verejných financií a ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu voči nečlenským štátom. V tomto období bol založený Európsky menový inštitút, predchodca súčasnej Európskej centrálnej banky. Tretia fáza sa začala 1. januára 1999 a charakterizuje ju zavedenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie výmenných kurzov národných mien voči euru. Od 1. januára 2002 bolo euro zavedené aj v hotovostnom obehu.

5. Aké sú podmienky na vstup do eurozóny? Čo sú maastrichtské, resp. konvergenčné kritériá?

Na vstup do eurozóny musia členské krajiny EÚ splniť štyri kritériá nominálnej konvergencie tzv."maastrichtské kritériá", a zároveň musí byť ich legislatíva v súlade s pravidlami EÚ pre menovú úniu.
Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých štátnych, alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť mena členského štátu zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie mena členského štátu jednostranne devalvovať a nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.
Súlad legislatívy: zákony členského štátu musia byť v súlade so Zmluvou o založení Európskej únie a so Štatútom Európskej centrálnej banky.

6. Aký je oficiálny znak eura?

Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa.

7. Čo je Európska centrálna banka?

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu euro. ECB určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu – nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte v Nemecku.

8. Čo je Eurosystém?

Eurosystém je systém centrálnych bánk v eurozóne, ktorý tvoria Európska centrálna banka a jednotlivé národné centrálne banky krajín eurozóny. Národné centrálne banky vykonávajú niektoré činnosti v mene eurosystému, podľa rozhodnutí ECB.


Zavedenie eura na Slovensku


1. Čo je Národný plán zavedenia eura?

Národný plán zavedenia eura je plán technických príprav na to, aby bol prechod na euro na Slovensku zvládnutý hladko a efektívne. O národný plán sa môžu v procese zavádzania eura oprieť všetky subjekty na Slovensku. Ťažiskom národného plánu zavedenie eura sú základné zásady, časový harmonogram, inštitucionálne zabezpečenie zavedenia eura v SR, identifikácia úloh v jednotlivých oblastiach, časová náročnosť jednotlivých úloh, stanovenie kontrolných termínov, zodpovednosť jednotlivých subjektov a pod. Odborné podklady k jednotlivým otázkam prechodu slovenského hospodárstva na euro pripravuje 5 pracovných výborov: výbor pre banky a finančný sektor, výbor pre verejnú správu, výbor pre nefinančný sektor a ochranu spotrebiteľa, výbor pre legislatívu a výbor pre komunikáciu. Národný plán zavedenia eura bol schválený uznesením vlády SR č. 525 dňa 6. júla 2005. Národný plán bol aktualizovaný v marci 2007. Národný plán je verejne prístupný na stránke NBS alebo aj na tejto stránke.

2. Čo je duálny obeh?

Od 1. do 16. januára 2009 trvalo na Slovensku obdobie duálneho (dvojakého) obehu. Počas tohto obdobia bolo možné v hotovosti platiť okrem eur aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách v korunách bol výdavok v eurách. Od 17. januára 2009 je možné platiť len eurami.

3. Ako si vymeniť peniaze?

Najjednoduchším spôsobom bolo uložiť si peniaze pred zavedením eura na účet do banky, kde boli automaticky prevedené na euro. Po zavedení eura komerčné banky bezplatne vymieňajú korunové mince do konca júna 2009, bankovky do konca roku 2009. Banky môžu obmedziť bezplatnú výmenu korún za eurá podľa počtu vymieňaných bankoviek či mincí, limit na bezplatnú výmenu však nesmie byť nižší ako 100 kusov. Národná banka Slovenska bude vymieňať mince do konca roku 2013 a bankovky neobmedzene.

4. Kto a kedy určil konverzný kurz?

Konverzný kurz určila Rada EÚ 8. júla 2008. Hodnotu konverzného kurzu odsúhlasili všetky krajiny eurozóny a aj Slovensko. Návrh na určenie konverzného kurzu podala Európska komisia. Rada EÚ toto rozhodnutie prekonzultovala aj s Európskou centrálnou bankou. Konverzný kurz je stanovený ako koeficient so šiestimi platnými číslicami – dve pred desatinnou čiarkou a štyri desatinné miesta: 1 € = 30,1260 Sk. Hoci konverzný kurz je známy už od júla 2008, bude účinný až od zavedenia eura na Slovensku – od 1. 1. 2009.

5. Ako sa mali občania pripraviť na zavedenie eura?

Občania nemali pred zavedením eura nijaké konkrétne úlohy. Mohli však pomôcť hladkému prechodu na euro ak si vopred do bánk uložia prebytočnú hotovosť, budú sa snažiť rýchlo si zvyknúť na nové ceny v eurách, upozorňovať na prípadné neopodstatnené zvýšenie cien po zavedení eura, a tiež ak boli v obchodoch a bankách v prvých dňoch po prechode na euro tolerantní a trpezliví.

6. Čo je duálne (dvojaké) zobrazovanie cien?

Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eurách súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien je povinné jeden mesiac po stanovení konverzného kurzu, čiže od augusta 2008. Táto povinnosť pretrvá 12 mesiacov po zavedení eura. Pokračovanie duálneho zobrazovania po tomto období bude dobrovoľné. Duálne zobrazovanie sa vyžaduje všade, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, teda okrem cien v obchodoch aj mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty, faktúry, cenové ponuky, katalógy, atď. Ceny sú prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent.


Eurové bankovky a mince


1. Aké sú eurové bankovky a mince?

Existuje sedem eurových bankoviek: 500, 200, 100, 50, 20, 10, 5 eur a 8 eurových mincí v hodnote: 2 eurá, 1 euro a 50, 20, 10, 5, 2, 1 centov.

2. Aký je vzhľad eurových bankoviek ?

Séria eurových bankoviek pozostáva zo siedmich rôznych nominálnych hodnôt bankoviek, ktoré sú zákonným platidlom na území celej eurozóny. Každá eurová bankovka predstavuje jeden architektonický štýl. To znamená, že sú na nich zobrazené stavebné slohy siedmich období európskych kultúrnych dejín. Tématicky sú tieto slohy znázornené pomocou prvkov okien, brán a mostov. Na lícnej strane bankoviek sú zobrazené okná a brány, ktoré sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Okrem architektonických prvkov, je na prednej strane bankoviek zobrazená aj vlajka Európskej únie. Dvanásť hviezd Európskej únie vyjadruje dynamiku a harmóniu súčasnej Európy. Mosty, ktoré sú hlavným motívom na rubovej strane bankoviek, symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta. Eurové bankovky sú dielom Róberta Kalinu z Rakúskej centrálnej banky, ktorého výtvarné návrhy vyhrali v roku 1996 celoeurópsku súťaž.
5 eurová bankovka – klasický sloh
10 eurová bankovka – románsky sloh
20 eurová bankovka – gotický sloh
50 eurová bankovka – renesančný sloh
100 eurová bankovka – barok a rokoko
200 eurová bankovka – vek železa a skla
500 eurová bankovka – moderná architektúra 20. storočia

3. Aké sú ochranné znaky eurových bankoviek?

Všetky eurové bankovky sú chránené proti falšovaniu najmodernejšími ochrannými prvkami a špecifickým papierom, ktorý sa už na prvý dotyk výrazne odlišuje od bežného papiera. Bankovky obsahujú reliéfnu tlač, vodoznak, ochranný prúžok, sútlačovú značku, hologram a buď zlatistý pruh (nižšie hodnoty) alebo opticky premenlivú farbu (vyššie hodnoty)

4. Sú na eurách zobrazené aj národné motívy jednotlivých členských krajín?

Eurové mince majú spoločnú stranu – rovnakú na všetkých minciach a národnú stranu – podľa toho ktorá krajina mincu vydala. Spoločná strana mincí reprezentuje mapu Európskej únie. Na pozadí sú pripojené hviezdy európskej vlajky. Pozíciu Európy vo svete zdôrazňujú 1, 2 a 5-centové mince, zatiaľ čo 10, 20 a 50-centové predstavujú Európsku úniu ako spoločenstvo národov. Eurové mince s najvyššou hodnotou zobrazujú Európu bez hraníc. Spoločnú stranu mincí navrhol Luc Luycx z Belgickej kráľovskej mincovne. Rubová strana mincí je určená pre národné symboly, ktoré si každý členský štát zvolí sám. Všetky eurové mince sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na to, ktorý štát ich vydal.

5. Aké sú národné strany slovenských eurových mincí?

Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší – štátneho znaku Slovenska, ktorý bude na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach bude Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

6. Kedy a kde sme si mohli kúpiť štartovacie balíčky eurových mincí?

Štartovacie balíčky sa začali predávať od 1. decembra 2008 za 500 Sk za kus a ich odber nebol kusovo obmedzený. Balíčky predávala Slovenská pošta, a.s., banky a Národná banka Slovenska.
Cena štartovacieho balíčka bola stanovená na ľahko zapamätateľnú hodnotu 500 Sk, ale skutočná hodnota 16,6 € sa po prepočítaní na slovenské koruny nerovná presne 500 Sk. Tento rozdiel predstavuje 0,09 Sk. (maximálne môže byť ± 1 eurocent, teda 0,30 Sk). Keďže jedným z hlavných princípov prechodu na menu euro je zásada nepoškodiť občana, tento rozdiel bude znášala NBS. Rovnaký princíp bol pri tvorbe štartovacieho balíčka uplatňovaný aj v ostatných krajinách eurozóny. Pri celkovom počte 1,2 mil. kusov štartovacích balíčkov znášala NBS náklady vo výške 108 000 Sk.

7. Ako vyzeral štartovací balíček eurových mincí?

Štartovací balíček pozostával zo 45 kusov eurových mincí so slovenskou rubovou stranou a jeho štruktúra je uvedená v tabuľke.
Hmotnosť jedného štartovacieho balíčka bola 241,32 gramov.
V štruktúre mincí NBS kládla dôraz najmä na mince stredných nominálnych hodnôt (10, 20 a 50 centov).
Mince boli voľne vložené (nasypané) do plastového vrecka. Všetky balíčky vyrobla Mincovňa Kremnica.

Tab. Štruktúra štartovacieho balíčka     1 € = 30,1260 Sk

Nominálna hodnota eurovej mince

Hodnota eurovej mince v Sk

Počet kusov mincí

Hodnota v €

Hodnota v Sk

2

60,252

2

4

120,504

1

30,126

6

6

180,756

0,50

15,063

8

4

120,504

0,20

6,025

8

1,6

48,202

0,10

3,013

6

0,6

18,076

0,05

1,506

5

0,25

7,532

0,02

0,603

5

0,1

3,013

0,01

0,301

5

0,05

1,506

Spolu

 

45

16,6

500,09

8. Môžu eurové mince spôsobiť alergické reakcie na nikel, ktorý obsahujú?

Nikel bol pomerne rozšírenou prímesou pôvodných mincí jednotlivých krajín eurozóny. Často sa nachádza aj v minciach iných krajín, napríklad v 5 centoch v Spojených štátoch. Vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti je nikel veľmi vhodným materiálom na razbu mincí. Na celom svete sa na výrobu mincí používa už viac ako sto rokov. Použitím niklu sa okrem iného zvyšuje úroveň ochrany mincí. Zloženie kovov jednotlivých eurových mincí bolo stanovené v nariadení Rady v roku 1998 po rozsiahlych diskusiách a vedeckom výskume, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Komisiou. Napriek tomu, že sa nenašli žiadne presvedčivé vedecké dôkazy proti použitiu niklu, začali sa hľadať iné alternatívy. Podľa pôvodného plánu malo nikel obsahovať päť rôznych eurových mincí (10 centov, 20 centov, 50 centov, €1 a €2), nakoniec však bolo rozhodnuté, že sa použije len v posledných dvoch, ktoré si vyžadovali zvýšenú mieru ochrany. V praxi to znamená, že nikel neobsahuje 86 % eurových mincí (vyrobených do konca roka 2001), zatiaľ čo u národných mincí, ktoré boli v obehu pred zavedením eura, to bolo len 25 %. V minciach €1 a €2 sa nikel nachádza najmä v zliatine, jeho styk s pokožkou je teda obmedzený – na povrchu je jeho koncentrácia veľmi nízka (11,3 % na minci €1 a 9,1 % na minci €2). Keďže nikel sa v minulosti bežne vyskytoval v pôvodných národných minciach, ktoré nahradilo euro, je nepravdepodobné, že by eurové mince boli príčinou údajných alergických reakcií. Obsah niklu na povrchu eurových mincí predstavuje menej ako polovicu v porovnaní s pôvodnými španielskymi a nemeckými mincami, menej ako tretinu v porovnaní s pôvodnými írskymi, portugalskými, belgickými a luxemburskými mincami a menej ako desatinu v porovnaní s pôvodnými francúzskymi a holandskými mincami.


Mzdy

1.V akej mene bola poskytnutá výplata za mesiac december 2008?

Nakoľko mzda za december sa vypláca v priebehu januára nasledujúceho roka, výplata sa síce vypočítala podľa mzdových podmienok dohodnutých v slovenských korunách, ale zamestnávateľ ju vyplatil, alebo poukázal na účet zamestnanca už prepočítanú na euro. Prepočet musel byť presne podľa konverzného kurzu.

2. Ako sa zaokrúhľujú jednotlivé mzdové zložky dohodnuté v slovenských korunách?

Peňažné sumy vrátane zložiek mzdy, ktoré boli dohodnuté alebo stanovené v korunách, ale ktoré majú byť zaplatené, alebo účtované v eurách, sa zaokrúhujú na najbližší eurocent. Zaokrúhluje sa konečná suma, nie čiastkové položky - vo väčšine prípadov sa teda zaokrúhli čistý príjem alebo suma určená na výplatu. Pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemohli byť účtované žiadne s tým spojené poplatky.

3. Ako sa transformujú na euro zložky mzdy stanovené v zákone, plnenia dohodnuté v mzdovej časti kolektívnej zmluvy a plnenia dohodnuté ako mzdové podmienky v pracovnej zmluve?

Všetky plnenia, mzdy a platy určené v zákone, dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve v korunách sa prepočítajú konverzným kurzom, ktorý bol neodvolateľne stanovený Radou EÚ. Všetky korunové hodnoty sa k 1. 1. 2009  môžu prepočítavať len na základe tohto konverzného kurzu a ni je možné použiť iný kurz. V oblasti odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe realizáciu prepočtu tarifných platov a miezd konverzným kurzom zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky.


Ceny


1. Aké opatrenia sú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?

Na základe skúseností z prvej etapy zavádzania eura sú prijaté opatrenia na zabezpečenie cenovej konverzie s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Okrem informačnej kampane pre verejnosť existuje približne 18 mesačné obdobie duálneho zobrazovania cien tovarov a služieb, ďalej to je prijatie etického kódexu, predzásobenie predajcov dostatočným množstvom eurových mincí a pod. Najdôležitejšou však je angažovanosť samotných zákazníkov, ktorí sa musia snažiť odhaliť prípadné výraznejšie zvýšenie cien a nakupovať v obchodoch, ktoré sa budú chovať korektne.

2. Hrozí po zavedení eura zvyšovanie cien?

V súvislosti s prijatím eura sa často objavuje obava z náhleho zvýšenia cien. Podľa prieskumu z mája 2007 až 74 % Slovákov sa bojí, že zavedenie eura sa zneužije na zvýšenie cien. Výmena korún na eurá však znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá tak nie je dôvodom na zvyšovanie cien. Určitý nárast cien by však mohol byť spojený so zaokrúhľovaním. Zaokrúhľovať by sa malo podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta a vplyv na cenovú hladinu by tak bol prakticky nulový.

Eurostat odhaduje, že zavedenie hotovostného eura k 1. 1. 2002 prispelo k nárastu cien len o 0,12-0,29% pričom celková inflácia v roku 2002 predstavovala 2,3%. Pritom inflácia v eurozóne v roku 2002 bola rovnako vysoká ako v r. 2001. Vplyv eura na rast cien bol pritom len krátkodobý a týkal sa len časti spotrebiteľských cien. Predovšetkým v tých segmentoch trhu kde nie je dostatočná konkurencia. Po zavedení hotovostného eura v roku 2002 spotrebitelia mali pocit, že inflácia je vyššia ako bola skutočnosť. Tento rozdiel medzi tzv. vnímanou a skutočnou infláciou pravdepodobne súvisel s tým, že ceny tých tovarov a služieb, ktoré skutočne vzrástli, boli viac na očiach. Išlo o tovary a služby každodennej spotreby, čo samozrejme ovplyvnilo pohľad spotrebiteľov, avšak podiel týchto položiek na celkovom spotrebnom koši bol len malý. Preto vznikal rozdiel medzi tým, ako spotrebitelia vnímali infláciu, a aká bola v skutočnosti vykázaná prostredníctvom oficiálnych indexov spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že zavedenie eura má v strednodobom horizonte tlmiaci vplyv na cenový vývoj tým, že zjednoduší porovnávanie cien medzi krajinami. To zlepší fungovanie medzinárodných trhov a posilní konkurenčné prostredie a povedie k vyššej ekonomickej efektívnosti.

3. Bude po vstupe do eurozóny na Slovensku vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín?

Vstup Slovenska do eurozóny znamená významný impulz pre rast ekonomickej úrovne. Tento proces je spojený aj so zbližovaním cenových hladín, t.j. cenová hladina na Slovensku sa bude postupne približovať priemeru Európskej únie. Ide však od dlhodobý proces, ktorý je spojený aj s dobiehaním ekonomickej úrovne týchto krajín a teda aj s rastom produktivity, miezd a životnej úrovne. Nepôjde teda v žiadnom prípade o výrazný inflačný vplyv spojený s negatívnym dopadom na ekonomiku. Tento proces prebieha aj v niektorých súčasných menej rozvinutých krajinách eurozóny ako napr. Grécko, Španielsko, Portugalsko a pod. Úroveň inflácie v týchto ekonomikách je však v súčasnosti stabilizovaná a len mierne prekračuje priemer eurozóny.

4. Po vstupe do eurozóny zanikla samostatná menová politika NBS. Bude ešte centrálna banka vykonávať nejaké činnosti súvisiace s menovou politikou?

Po vstupe do eurozóny NBS už síce nevykonáva vlastnú národnú menovú politiku, stala sa však členom Eurosystému. Guvernér Národnej banky Slovenska sa stal členom Rady guvernérov, teda rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý je zodpovedný za formuláciu menovej politiky pre eurozónu. Účasť guvernéra na tvorbe menovo-politických rozhodnutí si vyžaduje dôkladnú pripravenosť. Úlohy odborných útvarov a zamestnancov, ktorí sa v súčasnosti venujú otázkam menovej politiky sa tak ešte rozšíria. Okrem osoby guvernéra sa na tvorbe menovej politiky ECB podieľajú aj ďalší zamestnanci NBS a to aktívnou účasťou na práci rôznych výborov Eurosystému. Pre oblasť menovej politiky sú najvýznamnejšími výbormi Výbor pre menovú politiku, Výbor pre medzinárodné vzťahy a Výbor pre operácie na voľnom trhu. Národné centrálne banky sa po prijatí spoločnej meny podieľajú na plnení niektorých úloh Eurosystému. Ide predovšetkým o realizáciu menovo-politických operácií, spravovanie devízových rezerv tak vlastných ako aj devízových rezerv ECB, dohľad nad národnými platobnými systémami, spravovanie a dohľad nad hotovostnými operáciami a spoluprácu s ECB pri zbere štatistických údajov.
Po vstupe do eurozóny bude NBS naďalej vykonáva svoje ďalšie činnosti, ktoré nesúvisia s menovou politikou. Ide hlavne o dohľad nad finančným trhom, prevádzkovanie tuzemského platobného systému a ďalšie činnosti.

5. Čo pre Slovensko znamená strata vlastnej menovej politiky?

Menová politika je jedným z nástrojov hospodárskej politiky na stabilizáciu ekonomiky. Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky a celkovú globalizáciu svetového hospodárstva účinnosť národnej menovej politiky klesá. Menová politika je ovplyvňovaná regionálnymi vplyvmi ako aj samotnou menovou politikou ECB. Zahraničný obchod SR v rozhodujúcej miere prebieha so súčasnými a budúcimi krajinami eurozóny, pričom prijatie eura ešte stimuluje rast zahraničného obchodu s týmto regiónom. Táto skutočnosť podporuje hlbšiu integráciu slovenského hospodárstva do európskeho priestoru. Čím vyšší stupeň integrácie s trhmi týchto krajín dosiahneme, tým vhodnejšia bude menová politika ECB aj pre Slovensko. Začlenením sa Slovenska do eurozóny bude naša ekonomika súčasne chránená aj voči niektorým externým šokom súvisiacich s existenciou plávajúceho kurzu.


Dôchodky a sociálne dávky


1. Vzťahuje sa duálne zobrazovanie aj na dôchodkové dávky?

V rozhodnutiach o priznaní a zvýšení dôchodkových dávok v druhej polovici roka 2008 sa uvádzali sumy dávok v korunách aj v eurách súčasne. Dvojaké uvádzanie čiastok sa povinne začalo 24,8,2008 najneskôr jeden mesiac od stanovenia výmenného kurzu a bude povinné 12 mesiacov po zavedení eura.

2. Ako sa dôchodkové dávky zaokrúhľujú?

Pre zaokrúhľovanie peňažných čiastok platia všeobecné pravidlá. Zaokrúhľuje sa s presnosťou na dve desatinné miesta, na eurocenty, podľa matematických pravidiel. V prípade dôchodkových dávok a sociálnych dávok sa však platí výnimka a zaokrúhľuje sa  vždy smerom nahor – v prospech občana. Podľa druhu dávky sa zaokrúhľuje na najbližší vyšší eurocent alebo na 10 centov.

3. Nedôjde kvôli zavedeniu eura k zníženiu hodnoty dôchodkov na Slovensku?

Samotné zavedenie eura nezníži ani nezvýši hodnotu dávok sociálneho poistenia, ktoré zahŕňajú nielen dávky dôchodkového poistenia ako napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a pod. Po zavedení eura sa sumy dávok stanovené v slovenských korunách považujú za sumy dávok v eurách, prepočítané konverzným kurzom, ktorý stanoveným Radou EÚ v júli 2008. Základným nástrojom na vyrovnávanie reálnej hodnoty dôchodkových dávok a jej zlaďovanie predovšetkým s vývojom inflácie v národnom hospodárstve zostáva valorizácia.

4. Dôjde v súvislosti so zavedením eura aj k rastu miezd, sociálnych dávok a dôchodkov?

Mzdy
Zavedenie eura by malo pozitívne vplývať na hospodársky rast slovenskej ekonomiky, čo sa premietne aj v rýchlejšom raste životnej úrovne obyvateľstva a to hlavne vďaka nárastu mzdových príjmov. Dodatočný príspevok eura k rastu miezd odhaduje štúdia skupiny autorov z NBS v priemere na 0,7 percentuálneho bodu ročne, po dobu až 20 rokov. Okrem toho by mal rast ekonomiky viesť aj k nárastu celkovej zamestnanosti, čo tiež zvýši pracovné príjmy domácností.
Dôchodky
Pri zachovaní súčasného valorizačného mechanizmu porastie vďaka euru aj táto zložka príjmov. Už priznané dôchodky vzrastú každoročne reálne o polovicu reálneho nárastu miezd. Novým dôchodcom prispeje euro k vyšším dôchodkom prostredníctvom vyššieho rastu miezd, ktorý zohráva hlavnú úlohu pri určení dôchodkovej hodnoty, ktorá je základom pre výpočet nových dôchodkov.
Sociálne a iné príjmy
Pri súčasnej legislatíve by euro nemalo nijako výrazne ovplyvniť sociálne príjmy, keďže tie sú v princípe zvyšované iba indexom rastu cien, alebo sú voľne určované rozhodnutiami vlády. Vláda v minulosti zvykla dávky zvyšovať podľa miery inflácie. Teda aj v prípade, že po zavedení eura môžeme počítať s mierne vyššou infláciou, tá neovplyvní reálnu výšku týchto príjmov.

5. Je výška dôchodkov po zavedení eura porovnateľná s dôchodkami v iných krajinách?

Výška dôchodkových dávok ostáva aj po zavedení eura v každej krajine odlišná. Dôvodom nie je zavedenie eura, ale vývoj iných faktorov, ktoré majú vplyv na výšku dôchodkov. Pre ďalší vývoj úrovne dôchodkov na Slovensku bude aj naďalej kľúčové tempo hospodárskeho rastu a rast miezd v ekonomike. Z pohľadu jednotlivca bude pre výšku jeho dôchodku rozhodujúca dĺžka obdobia sociálneho poistenia a výška vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné do dôchodkového systému. Všetky tieto faktory sú totiž zohľadnené v dôchodkovom vzorci, ktorým sú určované sumy dôchodkov zo systému sociálneho poistenia.

6. Kedy dôjde k vyrovnaniu dôchodkov s Európskou úniou?

Výhody, ktoré euro prinesie v podobe vyššieho ekonomického rastu a zrýchlenia ekonomickej konvergencie k vyspelým krajinám, sa bude premietať aj do rýchlejšieho rastu miezd a následne aj dôchodkov, sociálnych dávok a pod. Proces vyrovnávania ich úrovne so starými členskými krajinami EÚ však bude dlhodobý, pravdepodobne niekoľko desaťročí.

7. Zákon o inšpekcii práce ustanovuje pokuty za správne delikty a poriadkové pokuty, ktoré je oprávnený uložiť inšpektorát práce v korunách. V akej mene sa tieto pokuty ukladajú v súvislosti s prechodom na euro?

V súvislosti so zavedením eura sa nemení výška pokút, dôvody na ich uloženie ani postup ich uloženia, ktoré upravuje zákon o inšpekcii práce. Po zavedení eura sa výška pokút automaticky prepočítava do eur konverzným kurzom.

8. Úrady poskytujú v rámci aktívnych opatrení na trhu práce rôzne druhy príspevkov napr. na vzdelávanie, samostatnú zárobkovú činnosť, zdravotne postihnutým občanom na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska, zamestnávateľom na vytvorenie pracovných miest a pod. Dotkne sa zavedenie eura poskytovania týchto príspevkov?

Poskytovanie príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce má právny základ v zákone o službách zamestnanosti. Väčšina z týchto príspevkov je po splnení zákonom stanovených podmienok obligatórna a na ich poskytnutie je právny nárok. Zavedenie eura sa poskytovania týchto príspevkov nedotklo. Všetky v čase prechodu platné dohody o poskytnutí príspevkov medzi poskytovateľmi, t.j. úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a príjemcami, t.j. uchádzačmi o zamestnanie, záujemcami o zamestnanie, právnickými osobami, fyzickými osobami, vzdelávacími ustanovizňami a pod., ktoré boli uzavreté v Sk, boli konvertované na euro. Konverzia bola priamo zo zákona presne podľa konverzného kurzu určeného Radou EÚ.

9. Akým kurzom sa mi po 31. decembri 2008 prepočítáva môj starobný dôchodok vyplácaný zo zahraničia na eurá? Je pri prepočte používaný pevný kurz, alebo je po prepočte na eurá suma môjho dôchodku vždy iná?

Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike bol pevný konverzný kurz stanovený len na prepočet slovenských korún na eurá. Sumy určené v inej mene sa na eurá prepočítavajú priamo a pri ich prepočte nebol v žiadnom prípade zohľadňovaný kurz medzi slovenskou korunou a inou menou platný k 31. decembru 2008.

Z uvedeného vyplýva, že dôchodok vyplácaný z cudziny bude prepočítavaný na eurá vždy kurzom medzi inou menou a eurom platným v deň pripísania platby na účet. Prepočet zabezpečí peňažná inštitúcia, ktorá výplatu vykonáva.

10. Starobný dôchodok mi Sociálna poisťovňa vypláca do cudziny. Ako, a v akej mene sa mi dôchodok vypláca po 31. decembri 2008?

Sociálna poisťovňa Vám dôchodok vypláca ako pred 1.1.2009, len namiesto slovenských korún vypláca sumu prepočítanú na eurá. Pokiaľ Vám príslušná peňažná inštitúcia v zahraničí vypláca dôchodok zo Slovenskej republiky v slovenských korunách, po 31. decembri 2008 Vám vypláca sumu v eurách. Ak Vám je dôchodok vyplácaný v inej mene, ako v slovenských korunách z dôvodu, že slovenské koruny neboli v štáte, do ktorého sa dôchodok vypláca, voľne zameniteľné, dôchodok sa vypláca v eurách, prípadne v inej mene, ktorá je konvertibilná s menou platnou v tomto štáte. To, v akej mene je dôchodok vyplácaný, teda záleží od inštitúcie, ktorá výplatu dôchodku zo Slovenskej republiky v zahraničí realizuje. Pokiaľ sa Vám dôchodok vypláca do zahraničia na účet v banke, mena, v akej Vám je Váš dôchodok pripísaný na účet závisí od toho, v akej mene je účet v banke vedený.

11. Pri výpočte nemocenského z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá sa začala v roku 2008 a bude pokračovať aj v roku 2009, bude sa konvertovať úhrn vymeriavacích základov za rok 2007, denný vymeriavací základ z roku 2008 alebo výsledná suma dávky? Ako sa konvertuje suma v slovenských korunách na eurá a na aký počet desatinných miest sa zaokrúhľuje?

V zmysle § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z. z. suma nemocenskej dávky určená v slovenských korunách, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura a ktorá patrí odo dňa zavedenia eura, t. j. od 1. januára 2009, sa prepočítáva na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhluje sa na desať eurocentov nahor.

Ak nárok na nemocenskú dávku a nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri 2008, suma nemocenskej dávky vypočítaná v slovenských korunách sa prepočítava na eurá, konvertuje sa výsledná suma nemocenskej dávky, ktorá je určená na výplatu so zaokrúhlením na desať eurocentov nahor.

Ak si poberateľ dávky uplatní nárok na nemocenskú dávku v roku 2009 za určité obdobie roka 2008 (viac kalendárnych mesiacov), úhrnná suma nemocenskej dávky, ktorá bude patriť za obdobie do 31. decembra 2008 (vrátane), sa prepočítava konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Suma nemocenskej dávky, ktorá bude patriť od 1. januára 2009, sa za jednotlivé kalendárne mesiace prepočítava konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli sa na desať eurocentov nahor.

12. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu v roku 2009 v eurách sa má konvertovať úhrn vymeriavacích základov za rok 2008 alebo sa má konvertovať až vypočítaný denný vymeriavací základ? Akým spôsobom sa zaokrúhľujú konvertované sumy na eurá a na aký počet desatinných miest?

Ak je rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu rok 2008, príp. určité obdobie roka 2008, poistenec platil poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacích základov určených v slovenských korunách.

V zmysle § 293ar ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z., ak v rozhodujúcom období na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z. z. v znení zákona 659/2007 Z. z. sú vymeriavacie základy určené v slovenských korunách, súčet vymeriavacích základov v slovenských korunách sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Súčet vymeriavacích základov prepočítaný na eurá podľa konverzného kurzu sa vyjadrí na osem desatinných miest bez zaokrúhlenia. Tento prepočet vykonáva Sociálna poisťovňa pri výpočte dávky.

13. V akej mene sa po roku 2008 vykazujú vymeriavacie základy na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenie nároku na nemocenskú dávku, ak rozhodujúce obdobie bol rok 2008?

Na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku je zamestnávateľ povinný uvádzať vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v mene platnej v mesiaci, za ktorý sa poistné na nemocenské poistenie odvádzalo.

Zamestnávateľ je teda povinný na tomto tlačive uvádzať vymeriavacie základy v slovenských korunách, ak rozhodujúce obdobie je obdobie pred 1. januárom 2009, pretože v tomto období odvádzal poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacích základov určených v slovenských korunách.

14. V akom období Sociálna poisťovňa uvádza nemocenské dávky duálne?

Obdobie duálneho zobrazovania je stanovené zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto je Sociálna poisťovňa povinná vykonávať duálne zobrazovanie zároveň v slovenskej mene aj v mene euro v stanovenom období.

Obdobie duálneho zobrazovania, počas ktorého sa vykonáva duálne zobrazovanie zároveň v slovenských korunách aj v eurách, sa začína najneskôr jeden mesiac po dni určenia konverzného kurzu a končí sa jeden rok po dni zavedenia eura. To znamená, že obdobie duálneho zobrazovania sa začína najneskôr 24. augusta 2008 a končí sa 31. decembra 2009.

V prvej etape duálneho zobrazovania, ktorá trvala do 31. decembra 2008, sa na prvom mieste uvádzala suma v slovenských korunách a v druhej etape duálneho zobrazovania, v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009, sa bude na prvom mieste uvádzať suma v eurách.

V súvislosti s prechodom na euro v období najneskôr od 24. augusta do 31. decembra 2008 sa uvádzali v rozhodnutiach o priznaní nároku na nemocenskú dávku (ďalej len „dávka“), resp. v rozhodnutiach o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, sumy v slovenských korunách a informatívne peňažné sumy v eurách, ako aj konverzný kurz, resp. spôsob prepočtu dávky zo slovenských korún na eurá.

V období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 bude poradie mien opačné.

Ak bolo rozhodnutie o nároku na dávku vydané ešte v období pred povinnosťou duálneho zobrazovania a nárok na dávku trvá v období duálneho zobrazovania, pobočka Sociálnej poisťovne posiela oznámenie, v ktorom uvádza informatívne peňažné sumy v eurách, ako aj konverzný kurz, resp. spôsob prepočtu dávky zo slovenských korún na eurá.

Konečné sumy dávok určené na výplatu prostredníctvom výplatných dokladov Slovenskej pošty, a. s., sa budú v období duálneho zobrazovania uvádzajú súčasne v slovenských korunách aj v eurách. Suma uvedená na prvom mieste je zvýraznená, súčasne tam je uvedený aj konverzný kurz. Prvýkrát boli dávky na výplatných dokladoch Slovenskej pošty, a. s., duálne zobrazené v auguste 2008. V zásade pôjde o výplatu dávok za júl 2008.


Podnikatelia


1. Od ktorého dátumu je slovenský veľkoobchodný subjekt predávajúci slovenským obchodom povinný uvádzať na svojich faktúrach ceny aj v eurách?

Keďže veľkoobchody nepredávajú priamo občanom a teda nepodliehajú povinnosti duálneho zobrazovania, faktúry vystavujú v eurách od 1. 1. 2009. Dobrovoľne však môžu vystavovať faktúry aj duálne v korunách aj eurách, a to už od stanovenia konverzného kurzu.

2. Ak je spoločnosť emitentom rôznych druhov poukážok (napr. stravné lístky, relax lístky, dovolenkové lístky a pod.) ako je potrebné postupovať v období duálneho zobrazovania pri uvádzaní nominálnej hodnoty na poukážkach? Vzhľadom na to, že sú nositeľom určitej hodnoty, bude stačiť uvedenie len v eurách, ako pri bankovkách a ceninách, alebo budú musieť byť označené nominálnou hodnotou v Sk aj v eurách?

Duálne zobrazenie cien platí aj na tieto poukážky, t.j. musí byť použité do jedného mesiaca od vyhlásenia konverzného kurzu. Vhodnú formu duálneho zobrazenia určilo ministerstvo hospodárstva vyhláškou, hlavne pre prípady keď nie je technicky možné alebo nie je vhodné každú jednu poukážku označiť zároveň v korunách aj eurách.

3. Kde je možné dozvedieť sa o metodických usmerneniach a otázkach spojených s oblasťou informačných systémov týkajúcich sa prechodu na euro?

Všetky informácie týkajúce sa informačných systémov a štatistických ukazovateľov je možné nájsť na internetovej stránke www.finance.gov.sk v časti Zavedenie eura v SR, v materiáloch Pracovného výboru pre verejnú správu ako aj na (tejto) špecializovanej internetovej stránke orientovanej na zavedenia eura v SR.

4. Bolo potrebné vymeniť počítače a tlačiarne po implementácii úprav v informačných systémoch z dôvodu zavádzania eura?

Úpravy v informačných systémoch týkajúce sa zavedenia eura by nezvýšili hardvérové nároky. Preto nebolo potrebné meniť hardvér, pokiaľ výkonovo postačoval pre používanie pôvodných verzií informačných systémov pred ich úpravou. Tlačiarne sú v prevažnej miere schopné tlačiť znak eura a preto nemal byť problém vedúci až k výmene tlačiarní kvôli prechodu na euro.

5. Bolo potrebné po prechode na euro vymeniť registračnú pokladnicu?

V prípade, že bolo možné v rámci softvéru v registračnej pokladnici naprogramovať potrebné zmeny, tak jej výmena nebolo potrebná. Toho bola schopná výrazná väčšina registračných pokladníc na Slovensku. Detaily poskytne dodávateľ, alebo výrobca registračnej pokladne. Je však možné, že niektoré staršie registračné pokladnice neboli schopné splniť podmienky duálneho zobrazovania cien a teda bola nevyhnutná ich výmena.

6. Kto uhradí náklady spojené s úpravami informačných systémov potrebnými z dôvodu zavedenia eura v SR?

Náklady si hradí každý používateľ sám. Štátna správa a NBS, najmä prostredníctvom piatich pracovných výborov pre zavedenie eura, zabezpečuje metodické usmernenia, námety a legislatívne rámce potrebné pre prechod na euro.

7. Kedy je presný začiatok duálneho zobrazovania cien?

Dátum začiatku dvojakého (duálneho) zobrazovania cien a finančných hodnôt je stanovený na jeden mesiac po určení konverzného kurzu, Radou EÚ. Podľa generálneho zákona sa za určenie konverzného kurzu pokladá jeho publikovanie v úradnom vestníku Európskej únie. Rozhodnutie Rady bolo publikované 24. júla 2008, takže začiatok povinného duálneho zobrazovania  je 24. augusta 2008.
Keďže duálne zobrazovanie je spotrebiteľmi dlhodobo hodnotené ako najužitočnejšie opatrenie pri príprave na zavedenie eura, odporúčili sme podnikom začať s duálnym zobrazovaním čo najskôr po rozhodnutí Rady EÚ (ktoré bolo 8. júla 2008), optimálne od 8. augusta 2008.

8. Čo sa má duálne zobrazovať na výplatných páskach v eure, hrubá alebo čistá mzda?

Výplatné pásky musia povinne duálne zobrazovať čistú mzdu resp. čistý príjem vyplatený zamestnancovi alebo poukázaný na jeho bankový účet. Bližšie môže túto povinnosť upravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojou vyhláškou.

9. Stačí ak je duálne zobrazenie vytlačené na zostavách, alebo má byť aj v účtovnom informačnom systéme?

Duálne zobrazovanie je len informatívne a preto nie je nevyhnutné, aby sa používalo aj v účtovných systémoch - čiže stačí iba na vytlačenej zostave.

10. Boli nejaké pravidlá alebo usmerneniami pre obdobie pred stanovením konverzného kurzu, teda v prvej polovici roka 2008, kedy sa už v niektorých systémoch prechádzalo na duálne zobrazovanie ale aj na prácu už v mene euro, nakoľko boli pripravované dáta už pre rok 2009, ktoré by mali byť pripravované už v predstihu?

Pred stanovením konverzného kurzu neboli stanovené žiadne pravidlá ani usmernenia.

11. Informačné systémy si odovzdávajú finančné dáta. Majú si jednotlivé systémy odovzdávať aj prepočítané dáta, alebo iba údaje v primárnej riadiacej mene, to znamená v SKK a po konverzii v EUR?

Dáta, ktoré si budú medzi sebou jednotlivé informačné systémy vymieňať, boli do konca roka 2008 v SKK a od 1.1.2009 v EUR. Nie je potrebné odovzdávať duálne informácie.

12. Rada EÚ vydala nariadenie ohľadom zaokrúhľovania národnej meny na euro. Je naša legislatíva v súlade s týmto nariadením? Môžeme toto nariadenie využívať pri našich plánoch?

Ide o nariadenie Rady EÚ, ktoré má prednosť pred národnou legislatívou. Zákon o zavedení meny euro (Generálny zákon) je ale v súlade s týmto nariadením (nariadenie Rady ES 1103/97 v znení nariadenia rady 2595/2000).

13. Ktorý systém by mal byť zodpovedný za konverziu historických dát, ktoré sú preberané z iného systému?

Ak je potrebná častá konverzia historických dát, táto má byť realizovaná zdrojovým systémom, keďže tieto údaje môžu byť poskytované ďalším viacerým systémom. Konverzia v zdrojovom systéme zaručí, že všetky dáta sú skonvertované rovnako.

14. Pri konvertovaní historických dát vzniknú chyby pri súčtoch - vzniknú zaokrúhľovacie chyby. Je nejako určené ako sa má narábať s takýmito hodnotami, nakoľko tie súčty nebudú vôbec sedieť?

Odporúča sa konvertovať iba súčet, nie jednotlivé položky.

15. Podliehajú správne poplatky duálnemu zobrazovaniu alebo nie?

Správne poplatky, ktoré platí fyzická osoba by mali byť duálne zobrazené.

16. Aká je pre privátny sektor povinnosť konverzie historických dát, do akej hĺbky a v akom rozsahu - mesačne, štvrťročne alebo bude povinnosť zachovať originál v SKK?

Povinnosť konverzie historických dát nie je stanovená. Origináli v SKK je potrebné uchovávať v zmysle platnej legislatívy

17. Ako v roku 2008 vyzerala faktúra v eurách, keď suma v eurách sa musela prepočítať na koruny kurzom NBS a potom znova sumu v korunách bolo treba duálne zobraziť konverzným kurzom?

Faktúry v cudzej mene sa nezobrazujú duálne ale v cudzej mene. Duálne zobrazenie sa týka len dokladov a údajov v národnej mene. Týka sa to tak faktúry v eurách pred dňom zavedenia eura na Slovensku, ako aj všetkých ostatných cudzích mien, avšak iba ku konečnému spotrebiteľovi. Medzi dodávateľmi sa faktúra vystavuje do 31.12.2008 v SKK, po 1.1.2009 v eurách. Duálne zobrazenie je v tomto prípade dobrovoľné.

18. Exitoval po vyhlásení fixného konverzného kurzu v júli 2008 naďalej trhový kurz? Kótoval NBS kurz?

Áno, trhový kurz existoval naďalej, až do 31.12.2008. Tento kurz sa môže mierne odlišoval od konverzného kurzu, ktorý je platný až od 1.1.2009. Tieto odchýlky boli veľmi malé. NBS kótoval kurz eura až do konca roku 2008.

19. Pri údajoch v korunách sa písala skratka Sk (SKK) za číslo, ako je to pri eure?

Používa sa rovnaký spôsob, to znamená za číslo sa napíše EUR alebo €.

20. Majú zamestnávatelia povinnosť k 1.1.2009 vystavovať nové platové dekréty v eurách?

Takáto povinnosť nie je a nebude zadefinovaná, závisí to na vôli zamestnávateľa.

21. Dňa 31.12.2008 bola streda, bol tento deň voľný (vláda vyhlásil voľný deň), aby konverzia prebehla v poriadku?

Nie, 31.12.2008 nebol vyhlásený voľný deň.

22. Ako je zobrazovaná nová mena, má EÚ nejaké štandardy, ktoré využíva?

Zobrazovanie eura neriešia štandardy, postup  sa nemení. Môže sa používať buď znak eura € alebo označenie EUR.

23. Aké údaje je potrebné duálne zobrazovať na faktúrach?

Duálne sa zobrazuje  len výsledná suma faktúry, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Na faktúre musí byť okrem duálneho zobrazenia výslednej sumy uvedený aj konverzný kurz, ktorým bola suma prepočítaná. Toto platí len pre faktúry, ktorých platiteľmi je občan, fyzická osoba. Faktúry, ktoré si medzi sebou platia právnické osoby, duálnemu zobrazovaniu nepodliehajú.

24. Sme cestovná kancelária a pripravovali sme katalóg na rok 2008. Katalóg išiel do tlače v novembri 2007. Ako sme v ňom mali vyhovieť požiadavkám na duálne zobrazovanie cien, keďže katalóg zostane platný aj v druhom polroku 2008?

Pretože konverzný kurz je ešte nebol známy, katalógy sa vytlačili s cenami v slovenských korunách. Vyhláška MH SR udeľuje pre tento prípad výnimku z duálneho zobrazovania, t.j. vytlačené katalógy sa nemuseli duálne zobrazovať. Nové katalógy, ktoré sa  tlačili po tom, ako bol známy konverzný kurz sa však duálne zobrazovať majú.

25. Organizuje Národná banka Slovenska v súvislosti so zavádzaním eura školenia pre podnikateľov?

Národná banka Slovenska (NBS) neorganiziju školenia pre súkromné firmy, podporuje však vzdelávacie inštitúcie, ktoré pripravujú školiace programy pre podniky. Podnikatelia sa môžu obrátiť aj na Národnú agentúru pre podporu malého a stredného podnikania (NADSME) a Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru (SOPK). Inštitút bankového vzdelávania pri NBS bude v tomto roku organizovať niekoľko školení pre profesionálov pracujúcich s hotovosťou zameraných na rozoznávanie a ochranné prvky eurových bankoviek a mincí. Viac informácií nájdete na http://www.nbs.sk  

26. V akom poradí majú byť na duálnych cenovkách ceny v korunách a v eurách?

Žiaden predpis neurčuje aké má byť poradie cien v korunách a v eurách na duálnych cenovkách. Je to na rozhodnutí obchodu, ktorú menu dá na prvé miesto. Po začiatku povinného duálneho zobrazovania mala väčšina obchodov ako prvé ceny v korunách a druhé ceny v eurách. Niektoré obchody však dali na prvé miesto eurové ceny. Takýto postup je korektný a nie je to porušením žiadneho predpisu. Takisto je na rozhodnutí obchodu akým typom písma alebo akou farbou bude ktorá cena zobrazená. Je potrebné dodržať aby bolo zreteľné ktorá cena je v ktorej mene.  Ak obchod plánuje použiť tú istú cenovku pred aj po zavedení eura, odporúča sa uviesť obe ceny rovnakou veľkosťou písma.

27. Ako vyzerá kurzový lístok po 1. 1. 2009?

Denný kurzový lístok - Národná banka Slovenska (NBS) od 1. 1. 2009 prebrala na svoju webovú stránku denný kurzový lístok Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je zverejňovaný popoludní a platí pre daný deň. Pre potreby testovania je možné využiť kurzový lístok na stránke ECB: http://www.ecb.int/stats/exchange/eurofxref/html/index.en.html. Denný kurzový lístok sa na webovej stránke NBS publikuje v preklade do slovenského jazyka, je zobrazený v html a dostupný aj vo formáte PDF. Formáty XML a CSV odkazujú na stránky ECB.

Kurzový lístok vybraných cudzích mien - NBS aj naďalej uverejňuje kurzový lístok vybraných cudzích mien (KLVCM) s mesačnou periodicitou. KLVCM stanovuje NBS a aj pri jeho zverejnení sa používa nepriama kotácia. V nadväznosti na preberanie denného kurzového lístka z ECB sú z KLVCM vypustené tie meny, ktoré sa nachádzajú v dennom kurzovom lístku: simulácia kurzového lístka vybraných cudzích mien (www.nbs.sk/KL/SIMUL/INDEX.HTM)

28. Ako správne prepočítať a zaúčtovať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá?

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách..) V prípade, že je dňom uskutočnenia účtovného prípadu sobota alebo nedeľa - použije sa kurz vyhlásený v piatok, ak nebol v tento deň vyhlásený, použije sa posledný známy vyhlásený výmenný kurz. Napríklad výmenný kurz bol vyhlásený ECB k 31. 12. 2008 potom až 2. 1. 2009 a nasledoval kurz 5. 1. 2009. Pre účtovné prípady 4. 1. sa použije kurz z 2.januára 2009.

Registračné pokladnice

1. Aký bol zložitý prechod na menu euro v pokladniciach a koľko času zaberie daňovému subjektu?

V prvom rade si musel daňový subjekt preveriť dostupnosť nového softvéru pre daný typ pokladnice u jej dodávateľa a zabezpečiť jeho výmenu. Samotná výmena softvéru si vyžaduje servisný zásah do pokladnice a ten môže trvať od 30 minút do cca 1 hodiny.

Zložitosť samotného prechodu na duálne zobrazovanie, resp. na duálny hotovostný obeh závisel od toho, ako dobre výrobca softvér pokladnice pripravil.. Ak bol softvér pripravený používateľsky ústretovo, prechod na euro trval v lepšom prípade desiatky sekúnd, v horšom prípade niekoľko minút. Všetko to bolo za predpokladu dobrej obchodnej prípravy daňového subjektu, pričom podstatnú časť prípravy tvorila príprava nových cenníkov podľa pravidiel definovaných zákonom o zavedení meny euro ustanovujúcim spôsob prepočtu a presnosť výpočtov.

Bolo potrebné, aby si daňové subjekty nové cenníky pripravili v dostatočnom časovom predstihu a tieto aktualizovali v pokladniciach najlepšie prostredníctvom počítača, a to ihneď po prechode do duálneho hotovostného obehu.

Dĺžka prenosu nových cenníkov prostredníctvom počítača závisela od počtu položiek, avšak štandardne trvala niekoľko minút, v prípade veľkých databáz s počtom položiek v desiatkach tisícov mohla trvať niekoľko desiatok minút.

V prípade manuálnej zmeny cenníkov priamo v pokladnici mohla zmena cenníka v pokladnici trvať aj niekoľko hodín v závislosti od počtu položiek, a preto bolo vhodné uprednostňovať pri zmene cenníkov počítač.

2. Aké zmeny sú viditeľné na pokladniciach po výmene softvéru podľa pravidiel definovaných zákonom o zavedení meny euro (generálny zákon)?

Najviditeľnejšou zmenou je duálne zobrazovanie celkovej ceny nákupu. Pre pokladnice nie je povinné duálne zobrazovať aj ceny jednotlivých položiek nákupu. V praxi duálne zobrazovanie celkovej sumy nákupu znamená, že na doklade z registračnej pokladnice bude výsledná suma nákupu vytlačená v SKK a súčasne aj v EUR ako informatívny údaj; a prípadne aj konverzný kurz, keďže platnou menou je euro a informatívnou menou slovenská koruna.

Z hľadiska prechodu na menu euro podľa zákona o zavedení meny euro pokladnice musia zabezpečiť:

  • duálne zobrazovanie najneskôr od 24. augusta 2008 do konca roka 2009,
  • od 1. 1. 2009 pokračovanie duálneho zobrazovania v opačnom poradí – hlavná mena EUR a informatívne SKK
  • 16 dňový duálny hotovostný obeh, ktorý umožňuje platby v EUR alebo SKK,
  • od 17. januára 2009, platbu len menou euro, prípadne inou cudzou menou

3. Ako sa zaokrúhľuje hodnoty na pokladničných blokoch?

V prípade vyjadrenia celkovej hodnoty na pokladničných blokoch v slovenských korunách, sa hodnota po prepočte konverzným kurzom zaokrúhli na dve desatinné miesta na najbližší halier tak, že celkový vypočítaný zvyšok konečnej ceny, ktorý je nižší ako polovica jedného haliera, sa zaokrúhľuje nadol a celkový vypočítaný zvyšok konečnej ceny, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného haliera, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší halier. Rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhlenia sa v pokladnici evidovať nebude, ak sa tak daňový subjekt rozhodne.

4. Musí byť na doklade vydanom pokladnicou vytlačený aj konverzný kurz, ktorým sa podľa zákona o zavedení meny euro počas duálneho zobrazovania cien musí prepočítať celková cena nákupu?

Podľa § 18 ods. 3 zákona o zavedení meny euro "Duálne zobrazovanie sa povinne vykonáva výlučne podľa celého konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro vrátane ustanoveného počtu desatinných miest pri duálnom zobrazovaní cien, jednotkových cien, platieb a iných hodnôt. Všade, kde sa vykonáva duálne zobrazenie, musí byť viditeľne sprístupnený aj konverzný kurz." Z uvedeného vyplýva, že zákon o zavedení meny euro ustanovuje také sprístupnenie konverzného kurzu pri duálnom zobrazovaní, aby bolo zjavne viditeľné. Aj keď uvedený zákon explicitne neustanovuje, že konverzný kurz musí byť vytlačený na doklade vydanom pokladnicou, pre lepšiu informovanosť zákazníkov (spotrebiteľov), by bolo užitočné aby bol konverzný kurz uvedený na doklade vydanom pokladnicou. Avšak jeho viditeľné sprístupnenie iným spôsobom by nebolo v rozpore so zákonom.

5. Je povinné duálne zobrazovanie cien jednotlivých tovarov v slovenských korunách prostredníctvom pokladníc ?

Zobrazovanie cien jednotlivých tovarov zobrazovaných na displejoch pokladníc a na dokladoch tlačených z pokladníc podľa § 18 odsek 6 zákona o zavedení meny euro nepodlieha duálnemu zobrazovaniu. Takisto sa na displejoch pokladníc nemusí zobrazovať konverzný kurz ani konečná suma prepočítaná do EUR. Duálnemu zobrazovaniu podlieha len celková konečná suma nákupu, ktorá sa tlačí na doklade ako suma v SKK spolu so sumou v EUR prepočítanej konverzným kurzom podľa pravidiel stanovených zákonom o zavedení meny euro.

6. Je v pokladniciach povinné aj duálne zobrazovanie (prepočítavanie) daní a základu dane z pridanej hodnoty?

Hodnoty dane z pridanej hodnoty ani hodnoty základov dane z pridanej hodnoty nepodliehajú duálnemu zobrazovaniu. Duálnemu zobrazovaniu podlieha len celková cena nákupu, teda suma cien vrátane DPH.

7. Je povinné duálne zobrazovanie uzávierok počas duálneho zobrazovania pred zavedením meny euro a po zavedení meny euro?

Vyhláška o používaní pokladnice a ani zákon o zavedení meny euro neustanovujú, že duálnemu zobrazovaniu majú podliehať iné tlačové výstupy, ako napr. denné a mesačné uzávierky.

Uzávierky a ostatné tlačové výstupy majú byť vždy uvádzané v platnej mene, to znamená pred zavedením eura, teda do 31. decembra 2008 v slovenských korunách (SKK) a od zavedenia eura, teda od 1. januára 2009 v eurách (EUR).

8. Aký kurz pokladnica zobrazila, ak obchod umožňoval aj po začiatku obdobia duálneho zobrazovania platbu v eurách - konverzný alebo trhový kurz, alebo obidva?

Ak pokladnice evidujú platbu aj v iných menách nesmel sa v období pred zavedením eura zamieňať konverzný kurz fixne stanovený Radou EÚ s komerčným výmenným kurzom, ktorý slúžil pre výpočet hodnoty platby v inej cudzej mene, pokiaľ takúto možnosť poskytuje predajca a je takto vybavená aj pokladnica. V prípade platby cudzou menou v období pred zavedením euro pokladnica duálne zobrazovala celkovú sumu nákupu podľa pravidiel duálneho zobrazovania (podľa konverzného kurzu) a taktiež zobrazila skutočne vykonanú platbu podľa výmenného kurzu pre platbu v cudzej mene.

9. Ako sa majú v pokladnici evidovať tržby prijaté počas duálneho hotovostného peňažného obehu v slovenských korunách?

Podľa zákona o zavedení eura bol počas duálneho hotovostného obehu (ide o obdobie, ktoré trvá šestnásť kalendárnych dní vrátane dňa zavedenia eura) predajca povinný z peňažných platieb prijatých v slovenských korunách, ktoré prevyšujú uhrádzanú sumu, vydávať preplatok v hotovosti iba v eurových bankovkách a minciach s výnimkou, ak príjemca preplatku súhlasil s vydaním preplatku inak. Peňažná suma vydávaného preplatku sa vypočítava ako rozdiel medzi vykonanou platbou a uhrádzanou sumou, pričom uhrádzaná suma, ak bola vyjadrená v slovenských korunách, a platba vykonaná v slovenských bankovkách a minciach sa prepočítajú a zaokrúhlia na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Z pohľadu evidencie tržieb prostredníctvom pokladníc je dôležité, aby pokladnice správne registrovali tržbu v platnej mene a správne zarátali tržbu do kumulatívnych súčtov. To znamená, že v pokladnici sa zaevidovala tržba v mene euro. Vydávanie hotovosti, jej prepočet, resp. jej evidencia v pokladnici ako hotovosť v zásuvke nie je osobitne upravená vyhláškou o používaní pokladnice a ani iným všeobecne záväzným právnym prepisom, a teda nie je povinná.

10. Sú pokladnice na slovenskom trhu certifikované v súlade so zákonom o zavedení meny euro ?

Vydávanie nových certifikátov pokladníc, ktoré potvrdzujú súlad so zákonom o zavedení meny euro a zároveň s vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o používaní pokladnice“) sa nadväzne na účinnosť zákona o zavedení meny euro mohlo začať až po 1. januári 2008 a vydáva ich Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, a. s. Nová Dubnica, ktorý je akreditovaný na vydávanie certifikátov pre pokladnice.

Vyhláška o používaní pokladnice v § 1 ods. 2 ustanovuje, že daňový subjekt môže používať len taký typ pokladnice, na ktorý príslušný orgán vydal certifikát.

Ak výrobca alebo dovozca pokladníc pripraví nový softvér pokladníc je povinný požiadať o recertifikáciu pokladníc.

11. Ako sa dá zistiť, či pokladnica má platný certifikát a či je v súlade so zákonom o zavedení meny euro?

Pri výmene softvéru je subjekt, ktorý používa pokladnicu (ďalej len „daňový subjekt“) povinný požiadať dodávateľa pokladnice o poskytnutie nového certifikátu, ktorý musí obsahovať informáciu o preverení súladu so zákonom o zavedení meny euro, pričom dátum vydania certifikátu musí byť po 1. januári 2008.

12. Kto je zodpovedný za použitie necertifikovaného softvéru v pokladnici?

Vyhláška o používaní pokladnice v § 1 ods. 2 ustanovuje, že daňový subjekt môže používať len taký typ pokladnice, na ktorý príslušný orgán vydal certifikát; to znamená, že daňový subjekt by si mal preveriť či ten, kto mu bude inštalovať do pokladnice nový softvér má oprávnenie to urobiť na základe nového certifikátu pokladnice.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňové úrady v rámci miestneho zisťovania budú preverovať, či doklady z pokladnice obsahujú údaje v súlade so zákonom o zavedení meny euro (duálne zobrazenie ceny) a zároveň budú preverovať, či bol na pokladnicu vydaný certifikát po 1. januári 2008.

13. Je na trhu dostatok certifikovaných pokladníc, ktoré zodpovedajú zákonu o zavedení meny euro, prípadne dá sa na pokladniciach v súčasnosti používaných vykonať výmena softvéru a aké sú ceny pokladníc?

Podľa informácií dostupných od výrobcov a dovozcov pokladníc sa dá na trh dodať dostatok pokladníc, ak si daňové subjekty nenechajú výmenu pokladnice na poslednú chvíľu. V opačnom prípade sa môže opakovať situácia z roku 1994, kedy na trhu nebol dostatok certifikovaných pokladníc. Čo sa týka výmeny softvéru, je pravdepodobné, že servisné strediská zabezpečujúce výmenu softvéru pokladníc budú preťažené, a teda je dobré neodkladať výmenu softvéru. Je dôležité, aby si daňové subjekty zabezpečili pokladnicu, resp. výmenu softvéru ihneď ako bude dostupný certifikovaný softvér, resp. certifikovaná pokladnica.

14. Museli byť pri prechode na duálny hotovostný obeh kumulatívne súčty (tzv. Grandtotály - GT) vynulované alebo mohly byť prepočítané na základe konverzného kurzu?

Vyhláška o používaní pokladnice ani zákon o zavedení meny euro neustanovujú presne aké pravidlá  mali platiť pre prepočet kumulovaných súčtov (GT) pri prechode na duálny hotovostný obeh. Keďže prepočet nebol fixne stanovený bolo možné použiť obidva spôsoby prechodu a teda vynulovanie kumulatívnych súčtov GT alebo ich prepočet podľa konverzného kurzu.

Ak sa daňový subjekt rozhodol vykonať prechod tak, že kumulatívne súčty boli vynulované, musel splniť podmienky, ktoré pre nulovanie kumulatívnych súčtov stanovuje vyhláška o používaní pokladnice, a to:

“Nulovanie kumulovaných súčtov musí byť zaznačené v knihe pokladnice a servisný technik musí potvrdiť stav súčtov a uviesť dôvod nulovania”.

Ak sa daňový subjekt rozhodol vykonať prechod tak, že urobil prepočet kumulatívnych súčtov, bolo potrebné, aby si preveril, či softvér pokladnice takúto možnosť má. V prípade použitia tohto typu prechodu nebolo nutné robiť záznam do knihy pokladnice servisným technikom.

15. Nulovali sa aj mesačné číselníky? (momentálne idú kontinuálne od zakúpenia pokladničného systému, t.j. nenulujú sa 1.1.xxxx)

K nulovaniu mesačných uzávierok (číselníkov) uvádzame, že vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov upravuje iba nulovanie kumulatívnych obratov (grandtotálov), nie mesačných obratov. Nulovanie mesačných číselníkov je potrebné posudzovať nadväzne na to, či daňový subjekt vynuloval k 31. decembru kumulatívne obraty alebo i v nich pokračoval.

16.Ako mám postupovať, kým je moja registračná pokladnica v servise na úpravu kvoli euru?

Podľa vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov, ak daňový subjekt nemôže dočasne použiť pokladnicu, je podľa § 3b cit. vyhlášky povinný postupovať podľa ods. 1 tohto ustanovenia (môže použiť vlastnú náhradnú pokladnicu alebo náhradnú pokladnicu servisnej organizácie) alebo je povinný postupovať podľa ods. 5 tohto ustanovenia, t. j. je povinný tržby evidovať ručným vystavovaním dokladov (paragónov) o predaji, tieto vystavuje dvojmo, pričom kópiu si ponecháva; náležitosti paragónu sú ustanovené v § 3b ods. 5 cit. vyhlášky.

Bankový sektor

1. Aký vplyv má zavedenie eura na hypotekárne úvery? Ako sa zmení percentuálna sadzba a ako to celkovo ovplyvní už uzavreté zmluvy na hypotekárne úvery?

Hypotéky v slovenských korunách prechodom na euro prešli jednoduchým procesom, o ktorý sa kompletne postarali banky. Splátky sa prepočítali na euro podľa konverzného kurzu, ktorého výšku stanoví EK v polovici tohto roku. V prípade variabilného úročenia vypočítavaného na základe národných medzibankových úrokových mier, tento základ nahradili miery európske. Fixného úročenia sa prechod na spoločnú európsku menu nedotkol vôbec.

2. Oplatilo sa mi vziať si hypoúver v eurách alebo v SKK?

Platilo, že pri hypotekárnom úvere v EUR bolo možné získať nižšiu úrokovú sadzbu ako pri hypotekárnom úvere v korunách. Hypotekárny úver v eurách sa najviac oplatil tomu, kto mal príjem v eurách, pretože nehrozil riziko kurzových rozdielov pri prepočte splátky úveru zo slovenských korún na eurá. Pri príjme v korunách však bolo treba počítať s tým, že pokiaľ sme neprijali jednotnú menu, splátka sa z korún prepočítavala na eurá. V období posilňovania slovenskej koruny voči euru tak klienti v podstate "získavali", pri opačnom vývoji platili za úver viac. Znižovanie úrokových sadzieb nastane až po prijatí eura, kedy sa sadzby neodvíjajú od rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ale od politiky Európskej centrálnej banky.

3. Ako banky na konci roku 2008 narábali s prevodnými príkazmi od klientov?

Pre preberanie a spracovanie prevodných príkazov na prelome rokov 2008/2009 mali banky stanovený spoločný postup. Klienti bánk boli vopred informovaní na internetových stránkach svojej banky, informačnými letákmi a výveskami priamo
v pobočkách bánk.

4. Nebolo by založiť účet v eurách a vkladať naň úspory, ako čakať, než sa na bežnom účte previedli na eurá?

Toto rozhodnutie bolo na každom klientovi. Vo všeobecnosti však malo pre klienta zmysel zriadiť si účet v eurách, ak mal pravidelné príjmy alebo výdavky v eurách, alebo ak chcel svoje úspory držať v tejto mene. Ak by jediným dôvodom na zriadenie eurového účtu mala byť príprava na zavedenia eura na Slovensku, bolo treba zvážiť, čí nie je výhodnejšie počkať kým banky všetky korunové účty mali pretransformovať na eurové. Pritom premena korunových účtov na eurové ku dňu zavedenia eura bola z hľadiska klientov úplne automatická a bez akýchkoľvek poplatkov.

5. Aký bude mať dopad zavedenia eura na bankový sektor, dopady na business stratégiu (retail a corporate)?

Po zavedení meny euro sa odstránilo devízové riziko z vývoja kurzu SKK/EUR. Takisto sa zmenili charakteristiky kurzu domácej meny voči iným menám, likvidita domáceho medzibankového trhu a trhu s finančnými derivátmi. V dôsledku týchto zmien sa zmenilo devízové a úrokové riziko, ktorým sú vystavené subjekty finančného trhu. V dlhodobom horizonte prinesie zavedenie eura vyššiu ziskovosť domácich podnikov a ich finančnú stabilitu. Všeobecne platí, že euro prinesie pozitívne dôsledky v podobe odstránenia transakčných a administratívnych nákladov z obratu podniku, odstráni kurzové riziko, zjednoduší podnikanie a zabezpečí nárast odbytu v eurozóne. Najväčším prínosom zavedenia eura pre obyvateľov by mal byť očakávaný pokles reálnych úrokových sadzieb. Z tohto pohľadu príchod eura na Slovensko neohrozil nijakým spôsobom naše úspory. Zrýchlený rast ekonomiky by sa mal z dlhodobého hľadiska pozitívne premietnuť aj do rastu životnej úrovne, a teda rýchlejšieho dobiehania priemeru - štátov EÚ.

6. Aký je kurz eura po jeho zavedení na Slovensku voči iným zahraničným menám a kto ho určuje?

Prognózy vývoja kurzu eura voči iným zahraničným menám na dlhšie obdobie sú veľmi málo spoľahlivé a žiadna oficiálna inštitúcia ich nezverejňuje. Keďže euro je voľne plávajúcou menou, kurz iných mien voči euru určuje ponuka a dopyt na trhu. Európska centrálna banka každý pracovný deň kótuje a zverejňuje kurz eura voči najvýznamnejším svetovým menám.

Konverzný kurz koruny voči euru – neodvolateľne stanovený pevný prepočítací kurz medzi eurom a slovenskou korunou – stanoví Rada Európskej únie a podľa tohto konverzného kurzu bude naša mena nahradená eurom.

7. Aké operácie banky vykonávali v prvé dni po zavedení eura?

Prístup k vašim peniazom cez bankomaty a platobné terminály bol na niekoľko hodínna na prelome rokov 2008 a 2009 obmedzený. O časovom harmonograme možných technických prestávok POS terminálov a bankomatov súvisiacich s prechodom na euro vás vaša banka vopred informovala. Banky vynaložili maximálne úsilie, aby zabezpečili svojim klientom počas 1.-4. januára 2009 nasledovné služby: výber hotovosti z bankomatu, bezhotovostnú platbu POS u obchodníka za nákup tovarov a služieb, výmenu hotovosti SKK/EUR vo vybraných pobočkách. Od 5. januára banky poskytujú štandardné služby.

8. Boli POS terminály funkčné 1. januára 2009?

Banky sa na prelom rokov 2008 a 2009 v súvislosti s prechodom na euro dlhodobo pripravovali a riadili informačné technológie a procesy tak, aby svoju činnosť mohli bezproblémovo realizovať už v prvý deň platnosti novej meny.POS terminály fungovali s obmedzenou prevádzkou približne v čase od 21:00 hod. dňa 31. december 2008 do 2:00 hod. dňa 1. január 2009. O ďalších podrobnostiach Vás včas informovala vaša banka.

Samosprávy

1. Aké povinnosti majú mestá a obce?

Mestá a obce majú povinnosti ako všetky právnické osoby, a to vo vzťahu ku svojim zamestnancom, občanom a svojim rozpočtovým a príspevkovým organizáciám. Mestá a obce zohrávaju veľmi dôležitú úlohu aj pri informovaní občanov, predovšetkým tzv. zraniteľných skupín (starší občania a pod.).

2. Ktorých oblastí sa týkajú povinnosti miest a obcí?

Povinnosti miest a obcí možno rozdeliť do týchto oblastí: legislatívno-právna oblasť, ekonomická oblasť, hospodársko-administratívna oblasť a technická oblasť.

3. Aké sú povinnosti miest a obcí v legislatívno-právnej oblasti?

V tejto oblasti je potrebné napr. skontrolovať a aktualizovať všetky všeobecne záväzné nariadenia, rozhodnutia starostov a primátorov, interné smernice, zmluvné vzťahy, zmluvy o prenájme majetku obcí a pod.

4. Aké sú povinnosti miest a obcí v ekonomickej oblasti?

Mestá a obce musia napr. kvantifikovať výdavky na zavedenie eura, skontrolovať a zmeniť platobné výmery, daňové pohľadávky, skontrolovať a upraviť hospodárske smernice, formuláre, zmeniť platové poriadky obcí a pod.

5. Aké sú povinnosti miest a obcí v hospodársko-administratívnej oblasti?

Mestá a obce musia skontrolovať a vymeniť formuláre, daňové priznania, platobné výmery, skontrolovať cenníky v mestskej verejnej doprave, sociálnych službách, v oblasti športu, kultúry atď., skontrolovať dávky v sociálnej oblasti, poplatky v školách a školských zariadeniach, knižniciach, múzeách, v oblasti bytového a tepelného hospodárstva a pod.

6. Aké sú povinnosti miest a obcí v technickej oblasti?

Ide predovšetkým o okolnosti súvisiace s informačnými finančnými systémami obcí, povinnosť výmeny mechanických zariadení a strojov využívajúcich mince, napr. automaty na vydávanie cestovných lístkov vo verejnej doprave, parkovacie hodiny, turnikety na kúpaliskách, športoviskách a pod.

7. Aký je postup pri zmene všeobecne záväzných nariadení? Je treba schváliť novelu každého jedného, alebo sa to udeje nejakým „generálnym“ aktom?

Mestá a obce by mali postupne schváliť úpravu všeobecne záväzných nariadení jednotlivo, nemusia to však urobiť k jednému termínu, ale môže ísť o postupný proces. Vo väčšine prípadov nepôjde o zmenu obsahu VZN, ale o prevod číselných hodnôt na euro. Zámerom je, aby od roku 2009 mali fyzické aj právnické osoby k dispozícii ucelené VZN, vrátane aktuálnych súm v eurách. Ak však VZN nebude novelizované, korunová hodnota sa bude pokladať za eurovú po prepočte konverzným kurzom.

8. Akú menu uvádzajú mestá a obce napr. v rozpočtoch na rok 2008, alebo vo všeobecne záväzných nariadeniach keď povinnosť duálneho zobrazovania vzniká v priebehu roka 2008?

Mestá a obce budú v roku 2008 uvádzali len hodnoty a sumy v slovenských korunách. Povinnosť duálneho zobrazovania sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy. Napr.: samotné VZN o miestnych daniach a poplatkoch na rok 2008 sa po oznámení záväzného konverzného kurzu v lete 2008 nemenilo, avšak pri realizácii konkrétnych úrokov na základe tohto VZN sa už musí použiť duálne zobrazovanie (napr. pri platobných výmeroch).

9. Aké dokumenty musí mať obec v súvislosti so zavedením eura spracované? Kto ich má schváliť?

Každá obec by mala mať vlastný plán úloh spojených so zavedením eura schválený obecným, alebo mestským zastupiteľstvom. Rovnaký plán musí schváliť aj pre svoje rozpočtové a príspevkové organizácie. Súčasťou plánu by malo byť aj zriadenie pracovného výboru pre zavedenie eura.

10. Organizujú sa pre mestá a obce  vzdelávacie podujatia? Je preškolenie povinné?

Účasť na školeniach povinná nie je, ale je v záujme každého sídla, aby všetkým voleným predstaviteľom aj odborným pracovníkom umožnilo a aj uhradilo získanie potrebných informácií. Organizujú sa aj špeciále podujatia pre mestá a obce.

11. Majú mestá a obce k dispozícii metodickú pomoc?

Združenie miest a obcí Slovenska vypracovalo podrobnú metodickú publikáciu pre mestá a obce v októbri 2007.

12. Majú mestá a obce vstúpiť do kontaktu s dodávateľmi svojich informačných systémov?

Mestá a obce musia rokovať s dodávateľmi o aktualizácii, úpravách systémov, ich testovaní na nové podmienky a v prípade nákupu nových systémov a technológií požadovať ich schopnosť konverzie na euro.

13. Čo všetko by mestá a obce mali urobiť v oblasti komunikácie s občanmi?

Mestá a obce by sa mali sústrediť na informovanie občanov o dopade zavedenia eura v SR na miestnej úrovni. Špecifickým prínosom miest a obcí pri komunikácii s občanmi by malo byť doplnenie všeobecne dostupných informácií z komunikačnej kampane o tie informácie, ktoré sa viažu na konkrétne mesto a obec, na situácie a vzťahy do ktorých občania vstupujú s mestským a obecným úradom. Ako príklad možno uviesť platenie miestnych daní a poplatkov, zmenu poplatkov za služby, prenájom priestorov, platenie správnych poplatkov (napr. pri matričných úkonoch, pri žiadostiach o stavebné povolenie apod.)

14. Aké formy informovania občanov môžu mestá a obce využiť?

Mestá a obce môžu občanov o dopade zavedenia eura v SR informovať prostredníctvom vysielania miestneho rozhlasu, televízie, vydaní novín a pod. Veľmi dôležité je vytvorenie priestoru na informovanie občanov o zmenách, ktoré sa ich priamo dotýkajú, napr. na mestských a obecných úradoch pri vybavovaní rôznych záležitostí občanov. To si vyžadovať aj príslušnú prípravu zamestnancov úradov. Predstavitelia miest a obcí by o dopadoch zavedenia eura mohli informovať na výročných stretnutiach miestnych spolkov a organizácií, napr. urbárskych spoločenstiev, politických strán, telovýchovných združení, kultúrnych spolkov, organizácií dôchodcov a pod.

15. Kto zodpovedal za to, aby bola obec po všetkých stránkach a včas pripravená na zavedenie eura?

Za zvládnutie úloh, ktoré súvisia so zavedením eura, boli zodpovedné obidva orgány samosprávy obcí, t.j. starostovia, resp. primátori a zastupiteľstvá a to každý v rozsahu svojich kompetencií.

16. Sú súčasťou deficitu verejných financií aj výsledky rozpočtového hospodárenia miest a obcí?

Rozpočty miest a obcí patria do oblasti verejných financií. V ich rámci musia rešpektovať jedno z tzv. maastrichtských kritérií, t.j. že deficit verejných financií nesmie prekročiť úroveň 3 % HDP. Na výpočet sa používa metodika ESA 95.

17. Ako majú mestá a obce pripravovať 3-ročné rozpočty? Napr. v roku 2008 ešte v korunách, ale v roku 2009 už v eurách?

Mestá a obce pripravia výhľadové rozpočty v platnej mene, t.j. na roky 2008, 2009 a 2010 v slovenských korunách. Trojročné rozpočty na roky 2009, 2010 a 2011 budú už v eurách.

18. Menia sa pri zavedení eura aj úrokové sadzby už prijatých úverov miest a obcí?

Úrokové sadzby sa nemenia, len samotné úroky sa budú platiť v eurách.

19. Ako mestá a obce zaokrúhľujú sumy prepočítané na eurá?

Na zaokrúhľovanie súm platia presné pravidlá pričom niektoré záležitosti upravujú samostatné vykonávacie predpisy, napr. ministerstva financií na daňové účely, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na oblasť miezd a dávok a pod. Možno predpokladať, že verejný sektor vrátane miest a obcí zaokrúhľuje niektoré sumy na 10 centov v prospech občanov.

20. Museli byť technické zariadenia upravené tak, aby v období duálneho obehu, keď bola v platnosti slovenská koruna aj euro, prijímali mince oboch mien?

Takáto technická úprava  mohla byť príliš náročná vzhľadom na 2-týždňovú lehotu počas ktorej sa súčasne používali slovenské koruny aj eurá. Postačovalo, ak boli  po 1. januári 2009 tieto zariadenia nastavené na používanie euromincí.

21. Kto znáša náklady na zavedenie eura v mestách a obciach?

Všetky náklady znáša mesto, alebo obec nakoľko pri zavedení eura v SR platí zásada, že náklady znáša každý subjekt sám a to vo verejnom aj súkromnom sektore.

22. Aké sú právomoci a povinnosti miest a obcí pri výkone dohľadu a kontroly nad dodržiavaním pravidiel na zavedenie eura?

Kompetencie miest a obcí na úseku dohľadu predpokladá generálny zákon, t.j. zákon o zavedení eura v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon uvažuje predovšetkým o dohľade a kontrole nad duálnym zobrazovaním cien, prepočtom a zaokrúhľovaním súm a to pred i po zavedení eura. Kompetencie na úseku ochrany spotrebiteľa vykonávajú mestá a obce na trhových miestach.

23. Sú obcou uložené pokuty príjmom štátneho rozpočtu alebo príjmom rozpočtu obce?

Pokuty plynú do rozpočtov obcí a miest.


Verejná správa

1. Ako je legislatívne upravená problematika zaokrúhľovania peňažnej hodnoty po konverzii zo slovenskej koruny na euro?

Spôsob prepočtu a následne zaokrúhlenia pri konverzii z národnej meny na menu euro vo všeobecnosti určuje legislatíva Európskych spoločenstiev, konkrétne nariadenie Rady ES č. 1103/97, najmä čl. 4 a 5.
Cieľom nariadenia č. 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura je jednak zabezpečiť dodržiavanie zásady kontinuity zmlúv tak, aby sa prechod na euro uskutočnil bez dopadu na existujúce záväzky občanov a podnikateľských subjektov, a jednak prispieť k neutralite prechodu na euro. Stanovuje iba minimálne pravidlá pre zaokrúhľovanie určitých súm a prenecháva na vnútroštátne orgány, aby zachovali alebo prijali pravidlá, ktoré by viac prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa.
Generálny zákon v § 2 ods. 3 určuje:
Ak výsledkom prepočtu podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované(ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch o zaplatení, takej konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom (čl. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97). Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu (čl.5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97) zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu (čl.5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97) zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

2. V akej mene sa bude podávať daňové priznanie po zavedení eura za obdobie, v ktorom bola platnou menou SKK?

Odo dňa zavedenia eura správca dane a daňové subjekty vykonávajú jednotlivé úkony a vykazujú všetky údaje na daňové účely len v mene euro s výnimkou daňových priznaní podávaných za zdaňovacie obdobia predo dňom zavedenia eura, v ktorých budú peňažné sumy vykazované v slovenských korunách, pričom daň na úhradu daňový subjekt prepočíta konverzným kurzom na euro. Daňový subjekt nemá povinnosť prepočítanú sumu dane v eurách uvádzať v daňovom priznaní.

3. Bude povinnosť prepočítať ročnú závierku a daňové povinnosti na dani z príjmu právnických osôb za rok 2008 na eurá?

Daňový subjekt účtuje v roku 2008 v slovenských korunách (SKK), rovnako účtovnú závierku a daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2008 urobí v slovenských korunách na tlačive, ktoré bude v SKK. Keďže lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane končí 31.3.2009, t.j. za platnosti novej meny, prepočíta daňový subjekt svoj konečný záväzok voči štátnemu rozpočtu na euro podľa konverzného kurzu a daň zaplatí už v eurách.

4. Ako sa budú podávať daňové priznania na daň z pridanej hodnoty (DPH) a v akej mene bude vrátený nadmerný odpočet za IV. štvrťrok 2008?

Daňové priznania za december a IV. štvrťrok 2008, t.j. za zdaňovacie obdobie, ktoré sa skončilo 31.12.2008, budú podané v slovenských korunách, na tlačive, ktoré je platné pre rok 2008. Ak výsledkom daňového priznania bude vlastná daňová povinnosť, prepočíta platiteľ výsledný vzťah k úhrade konverzným kurzom na euro a daň zaplatí v mene euro. Ak výsledkom daňového priznania bude nadmerný odpočet, tento bude platiteľovi vrátený v mene euro.

5. Bude možné podávať dodatočné daňové priznania k predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam?

Ak daňový subjekt po 1.1.2009 zistí, že daňové priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobia sú nesprávne alebo neúplné a ich oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.
Dodatočné daňové priznanie bude podané na tlačive, ktoré platilo pre príslušné zdaňovacie obdobie, rozdiely budú vykázané v slovenských korunách a konverzným kurzom bude prepočítavaná len konečná suma na úhradu, nakoľko úhrady po zavedení eura sa budú vykonávať v platnej mene – euro. Daňový subjekt nebude mať povinnosť prepočítanú sumu dane v eurách uvádzať v dodatočnom daňovom priznaní.

6. Akým spôsobom vypracujú účtovnú závierku účtovné jednotky s účtovným obdobím kalendárny rok?

Individuálna účtovná závierka zostavená k 31.12.2008
Účtovné knihy za rok 2008 budú vedené v slovenských korunách.
Účtovná závierka k 31.12.2008 bude zostavená v slovenských korunách.
Výročná správa za rok 2008 bude vyhotovená v slovenských korunách.
Upravujúce závierkové operácie pri zostavovaní účtovnej závierky k 31.12.2008 sa zaúčtujú a vykážu v slovenských korunách.
Inventarizačné rozdiely pri zostavovaní účtovnej závierky k 31.12.2008 sa zaúčtujú a vykážu v tejto účtovnej závierke v slovenských korunách. Pri inventarizácii sa odporúča jednotlivé ocenenie majetku a záväzkov prepočítať konverzným kurzom a zaokrúhliť na 2 desatinné miesta podľa matematických pravidiel a inventúrny súpis rozšíriť o jednotlivé ocenenie majetku a záväzkov v EUR.
Ak účtovná jednotka otvorí účtovné knihy podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve za účtovné obdobie roka 2008, predmetné účtovné zápisy vykoná v slovenských korunách..
Ak účtovná jednotka zistí chybu po zavedení meny euro, pričom účtovné knihy už uzavrela, postupuje pri oprave chyby v súlade s platnými postupmi účtovania (ako náklad bežného obdobia alebo s vplyvom na výsledok hospodárenia minulých rokov), pričom opravu zaúčtuje v období, v ktorom chybu zistila v eurách.


7. Akým spôsobom vypracujú účtovnú závierku účtovné jednotky s účtovným obdobím hospodársky rok?

Z titulu prechodu na menu euro sa novelou zákona o účtovníctve ustanoví účtovným jednotkám, ktorých účtovné obdobie je hospodársky rok, povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku v úplnej štruktúre k 31.12.2008, pričom:
- priebežná účtovná závierka bude zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky v slovenských korunách,
- majetok a záväzky znejúce na menu euro s výnimkou prijatých a poskytnutých preddavkov sa prepočítajú konverzným kurzom,
- majetok a záväzky znejúce na inú cudziu menu sa prepočítajú kurzom NBS platným ku dňu predchádzajúcemu deň zavedenia eura,
- kurzové rozdiely sa účtujú podľa platných postupov účtovania.
Riadna účtovná závierka :
Účtovná závierka za účtovné obdobie končiace po 1. januári 2009 bude zostavená v mene euro.
Výročná správa za účtovné obdobie končiace po 1. januári 2009 bude vyhotovená v mene euro.
Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky (t.j. zostavenej k posledného dňu hospodárskeho roka) sa vykazuje súčet nákladov a výnosov vykázaných vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky po ich prepočte na menu euro a nákladov a výnosov za obdobie od 1.1.2009 do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

8. Bude potrebné prepočítať archívne účtovné záznamy za obdobie pred zavedením eura?

Účtovné záznamy sa archivujú v súlade s § 35 ods. 3 zákona o účtovníctve v tej mene, ktorá bola zákonnou menou v období, ktorého sa týkajú. Ich prepočet na menu euro sa nevyžaduje.
Úkony, ktoré je účtovná jednotka povinná vykonať ku dňu zavedenia eura (predpokladaným dátumom zavedenia eura je 1. január 2009):
Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR po schválení generálneho zákona v Národnej rade SR, sa na účely účtovníctva ustanovia pravidlá pre prepočet peňažných údajov, ktoré pôvodne zneli na slovenskú menu alebo inú menu ako slovenská mena.

9. Dotkne sa zavedenie eura aj spôsobu odpisovania majetku?

Účtovná jednotka, ktorá v období pred zavedením meny euro obstarala dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok ku dňu zavedenia meny euro prepočíta obstarávaciu cenu jednotlivého dlhodobého hmotného majetku a jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a sumu oprávok prislúchajúcu k jednotlivému dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku konverzným kurzom. Odpisy sa počítajú z prepočítanej obstarávacej ceny. V poslednom roku odpisovania sa výška odpisu upraví tak, aby bol príslušný dlhodobý hmotný majetok resp. dlhodobý nehmotný majetok odpísaný do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.

10. Na koľko desatinných miest bude zaokrúhľovať účtovná jednotka?

Pri zaokrúhľovaní peňažných údajov prepočítaných na eurá je potrebné postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi (generálny zákon, iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané na základe generálneho zákona).
K 1.1 2009 sa jednotlivé pohľadávky/záväzky prepočítajú konverzným kurzom a zaokrúhlia sa podľa generálneho zákona č. 659/2007 Z.z. v § 2 ods. 3 na 2 desatinné miesta. Ak sa v období duálneho hotovostného peňažného obehu platba uskutoční v hotovosti v SKK, prepočíta sa konverzným kurzom a vzniknutý rozdiel sa zaúčtuje na osobitný nákladový/výnosový účet.

Finančný trh

1. Kedy začalo obdobie povinného duálneho zobrazovania?

Obdobie povinného duálneho zobrazovania začalo jeden mesiac po dni určenia konverzného kurzu (§ 18 ods. 1 generálneho zákona). Za deň určenia konverzného kurzu sa považuje deň, kedy bol konverzný kurz uvedený v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 24. júl 2008.

2.Je možné, aby si finančná inštitúcia dohodla v zmluve s klientom iný postup pri prepočte a zaokrúhľovaní na eurá ako stanovil generálny zákon?

Generálny zákon ustanovuje pravidlá pre prepočet slovenských korún eurá. Medzi základné princípy prechode euro patrí ochrany ekonomických záujmov občanov spotrebiteľov, neutrality premene prepočtoch peňazí, cien, platieb iných hodnôt zo slovenskej meny na eurá a princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásad zmluvnej slobody. V zmluve teda vopred zaokrúhľovania v súlade s princípmi podľa zákona. Nie je však možné dohodnúť iný spôsob duálneho zobrazovania ako stanovuje zákon.

3. Týka sa duálne zobrazovanie výlučne tých produktov a služieb, ktoré sa poskytujú v slovenských korunách v období pred zavedením eura a v eurách po dni zavedenia eura?

Duálnemu zobrazovaniu podliehajú v období do 31. decembra 2008 tie produkty a služby, ktoré sa poskytujú v slovenských korunách. V období od 1. januára 2009 podliehajú duálnemu zobrazovaniu tie produkty a služby, ktoré sa poskytujú v eurách. Produkty a služby, ktoré sa v súčasnosti poskytujú v eurách teda podliehajú duálnemu zobrazovaniu až od 1. januára 2009.

4. Môžeme pri zaokrúhľovaní po prepočte na euro zaokrúhliť jednotlivé čiastky najprv na štyri desatinné miesta a následne konečné sumy zaokrúhliť na dve desatinné miesta?

Generálny zákon hovorí, že prepočty súm zo slovenských korún na eurá sa majú vykonať tak, "... aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie ...". Preto by sa malo postupovať tak, že jednotlivé prepočty budú vykonávané bez predzaokrúhľovania s presnosťou, ktorú dovoľuje príslušné technické zariadenie a výsledné sumy budú zaokrúhlené podľa zákona.

5. Ako má postupovať emitent akcií pri vyznačovaní hodnoty v eurách na listinné akcie? Je potrebné zvolávať akcionárov, aby predložili svoje akcie na vyznačenie hodnoty v eurách emitentovi? Čo sa stane v prípade, ak akcionár nepredloží akciu na vyznačenie hodnoty v eurách, resp. ak ju predloží emitentovi až po uplynutí jednoročnej lehoty od zavedenia eura v Slovenskej republike?

Emitent je povinný bezodplatne vyznačiť na príslušné listinné cenné papiere výšku ich menovitej hodnoty v eurách pri prvom predložení príslušných cenných papierov emitentovi. Generálny zákon nestanovuje povinnosť, kedy musí byť cenný papier predložený emitentovi. Nie je potrebné zvolávať akcionárov, aby predložili svoje akcie na vyznačenie hodnoty v eurách. Na listinných cenných papieroch sa zároveň nevyžaduje duálne zobrazovanie, iba ich premena zo slovenských korún na eurá. Duálne zobrazovanie sa vyžadovalo iba pri cenných papieroch emitovaných od stanovenia konverzného kurzu do 31. decembra 2008.

6. Musíme v nejakej lehote vykonať zaokrúhlenie súm prepočítaných na euro na celé čísla (najmä v prípade cenných papierov a základných imaní)?

Povinnosť vykonať zaokrúhlenie súm konvertovaných na euro v rámci prechodu na euro nie je. Generálny zákon ustanovuje výnimku v § 9 ods. 1 na povinné zaokrúhľovanie peňažného vyjadrenia niektorých majetkových hodnôt z jednej peňažnej meny na inú peňažnú menu, vrátane obmedzení vyžadujúcich zaokrúhľovanie menovitých hodnôt niektorých majetkových podielov, cenných papierov, vkladov do imaní alebo iných majetkových hodnôt na celé čísla alebo na násobky celých čísiel.

7. Sú ceny uvedené v sadzobníku cien jednotkové ceny alebo konečné ceny?

Ceny uvedené v sadzobníku cien sa môžu chápať aj ako jednotkové aj ako konečné ceny. Kritériom pri rozhodovaní je to, či sa cena (poplatok) určená v sadzobníku účtuje priamo klientovi, alebo slúži na výpočet (ako jednotková cena) ceny za službu. Záleží teda od toho, ako sú ceny v sadzobníku určené. Je úlohou každej inštitúcie vyhodnotiť, ktoré ceny v sadzobníku cien sú jednotkové a ktoré konečné.

8. Ak sa jedná o jednotkové ceny, ktoré sú uvedené na faktúrach v medzipodnikateľskom styku, čiže nespadajú pod povinnosť duálneho zobrazovania, je potrebné, aby tieto ceny boli taktiež vyjadrené na tri desatinné miesta?

Pravidlá pre prepočet zo slovenskej meny na eurá sú stanovené generálnym zákonom a nie je v nich výnimka ako pri duálnom zobrazovaní. Generálny zákon však pripúšťa možnosť zaokrúhlenia a uvádzania na dve desatinné miesta, ak sú na vyšších platných desatinných miestach iba nuly.

9. Jednotlivé sumy na upomienke (napr. poplatky, úroky z omeškania, penále, istina a pod.) chápeme ako jednotkové ceny alebo nie? Môžeme ich zaokrúhliť na dve desatinné miesta alebo musia zostať prepočítané na štyri?

Podľa vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 221/2008 Z. z. na upomienke alebo výzve na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú zasiela finančná inštitúcia klientovi postačuje duálne zobrazovanie konečnej dlžnej sumy. Čo sa týka prepočtu jednotlivých súm na euro, tak sa nejedná o jednotkové ceny, ale o príslušenstvo istiny, a zaokrúhľujú sa na dve desatinné miesta.

10. Ako postupovať pri prepočte na eurá v prípade ceny, ktorá sa platí v niekoľkých splátkach?

Pokiaľ je v zmluve s klientom dojednaná celková konečná cena, táto sa prepočíta na eurá, zaokrúhli na 2 desatinné miesta a následne rozdelí na jednotlivé splátky. Pokiaľ je v zmluve dohodnutá iba splátka, na eurá sa prepočítajú a zaokrúhlia jednotlivé splátky. V prípade, že je v zmluve dojednaná ako celková konečná cena, tak aj výška jednotlivých splátok v Sk, je potrebné prepočítať na eurá a zaokrúhliť ako celkovú konečnú cenu, tak aj splátky samostatne. Celkový súčet splátok v eurách však nesmie presiahnuť celkovú konečnú cenu prepočítanú na eurá.

11.Môžeme po stanovení konverzného kurzu zobrazovať naraz historickú výkonnosť fondu v eurách a slovenských korunách? Musíme v takomto prípade duálne zobraziť graf v slovenských korunách?

Generálny zákon zakazuje po stanovení konverzného kurzu zobrazovať a uvádzať ceny, platby a iné hodnoty zároveň v slovenskej mene a aj v eurách inak ako podľa pravidiel pre duálne zobrazovanie, ktoré ustanovuje generálny zákon a osobitné predpisy, najmä je zakázané duálne zobrazovanie s iným prepočtom ako podľa konverzného kurzu. Ak ide o grafy zobrazujúce historickú výkonnosť fondu, tieto by mali byť odlíšené tak, aby bolo zrejmé, že informujú o výkonnosti fondu v príslušnej mene a rozdiely vo výkonnosti boli spôsobené aktuálnym kurzom menového páru EUR/SKK a nejedná sa o duálne zobrazovanie podľa generálneho zákona (teda prepočty konverzným kurzom). Graf historickej výkonnosti v slovenských korunách v tomto prípade nie je potrebné duálne zobrazovať.

12. Ktorých historických dát sa týka konverzia po prijatí eura?

Podľa generálneho zákona podliehajú konverzii údaje o peňažných sumách na účely ich využívania po prechode na euro. Týka sa to teda údajov, ktoré vstupujú do rôznych výpočtov po prechode na euro, alebo sa porovnávajú alebo dávajú do súvislosti s hodnotami v eurách.

13. Je potrebné predkladať Národnej banke Slovenska v súvislosti s duálnym zobrazovaním alebo prepočtom na euro Všeobecné poistné podmienky resp. Zmluvné dojednania, štatúty podielových fondov,dôchodkových fondov a doplnkových dôchodkových fondov? Podliehajú údaje v týchto dokumentoch povinnému duálnemu zobrazovaniu?

Pokiaľ boli hodnoty v uvedených dokumentoch iba duálne zobrazené alebo údaje v nich boli prepočítané na euro podľa pravidiel daných generálnym zákonom, takéto zmeny nie je potrebné predložiť Národnej banke Slovenska, pokiaľ o to Národná banka Slovenska nepožiada v súvislosti s výkonom dohľadu a nevyžadujú súhlas ani predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, a to ani v prípade dobrovoľného duálneho zobrazovania. Údaje, ktoré povinne podliehajú duálnemu zobrazovaniu sa musia duálne zobraziť aj v týchto dokumentoch. Údaje, ktoré sa uvádzajú v dokumentoch, ale sú založené na základe vzťahov medzi podnikateľmi navzájom (napr. odplata depozitárovi fondu) nie je potrebné duálne zobrazovať.

14. Je možná verejná ponuka zahraničných fondov na území SR aj s tým, že dokumentácia (stanovy, prospekty a zjednodušené predajné prospekty) zostane v slovenských korunách a majetkové hodnoty znejúce na slovenskú menu sa budú považovať za majetkové hodnoty znejúce na eurá v prepočte a so zaokrúhlením ich peňažného vyjadrenia podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro?

Generálny zákon ustanovil pravidlá a povinnosti pre prechod na euro na území Slovenskej republiky. Na fondy zahraničných správcovských spoločností, ktoré sú alebo budú ponúkané na území Slovenskej republiky sa ustanovenia tohto zákona použijú primerane. Verejná ponuka podielových fondov na území Slovenskej republiky teda musí spĺňať okrem iného požiadavky na duálne zobrazovanie. Pokiaľ teda stanovy, prospekty a zjednodušené prospekty obsahujú ceny, platby a iné hodnoty podliehajúce duálnemu zobrazovaniu, je potrebné tieto hodnoty duálne zobraziť v súlade so zákonom a vyhláškou Národnej banky Slovenska č. 221/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú niektoré pravidlá pre duálne zobrazovanie niektorých cien, platieb a iných hodnôt pre oblasť finančného trhu a služieb finančných inštitúcií v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia. V prípade verejnej ponuky fondov na území Slovenskej republiky podliehajú všetky hodnoty v slovenských korunách premene na euro podľa ustanovení generálneho zákona. V zásade je možné aj po dni zavedenia eura oznamovať klientom rôzne informatívne hodnoty uvedené v slovenských korunách, napr. v prípade technických problémov. Uvádzanie významných informácií iba v slovenských korunách však nie je v súlade s Nariadením Rady 693/1998.

15. Je potrebné podávať oznámenie alebo žiadosť o zmenu v údajoch zapísaných v registri záložných práv?

Údaje v registri záložných práv sa podľa § 9 ods. 2 generálneho zákona považujú odo dňa zavedenia eura za údaje v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Nie je preto nevyhnutné žiadať o zmenu údajov v registri záložných práv. Odo dňa zavedenia eura však podľa § 9 ods. 7 generálneho zákona nie je možné do registrov zapisovať údaje v slovenských korunách.

16. Je potrebné duálne zobrazovať aj hodnoty uvedené v stanovách spoločnosti, nakoľko sú tieto uložené v Zbierke listín v Obchodnom registri a sú verejne dostupné? Je potrebné duálne zobrazovať zmluvy, ktoré boli uzavreté pred začiatkom povinného obdobia duálneho zobrazovania?

Ustanovenia generálneho zákona o eure majú účinky do budúcnosti. To znamená, že duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt v slovenských korunách a v eurách sa v zásade nevzťahuje na zmluvy ani na obdobné právne dokumenty uzatvorené alebo prijaté ešte pred začatím obdobia povinného duálneho zobrazovania, ak počas duálneho zobrazovania nedôjde k ich úprave.

17. V prípade, že má podielový fond, dôchodkový fond alebo doplnkový dôchodkový fond v súčasnosti otvorený jeden účet v Sk a jeden účet v eurách, po 1. januári 2009 by nastala situácia, že by mal dva účty v jednej mene, čím by došlo k rozporu s platnou legislatívou. Ako postupovať, aby sme nepoškodili klienta, ktorý môže mať potrebu zachovať obe čísla účtov, nakoľko ich využíva v kontakte so svojimi obchodnými partnermi a zároveň, aby neprišlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona?

Do príslušných zákonov bolo alebo bude doplnené prechodné ustanovenie, ktoré v súvislosti s prechodom na euro umožní fondom mať dva účty v eurách v období šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura.

18. Podlieha duálnemu zobrazovaniu aj predajná a nákupná cena podielu?

Duálnemu zobrazovaniu podlieha aj nákupná a predajná cena podielu, keďže ide o ceny, za ktoré klient skutočne kupuje alebo predáva podiely.

19. Bolo potrebné aj po stanovení konverzného kurzu dodržiavať pravidlá obmedzovania menového rizika v prípade investícií v eurách?

Napriek stanoveniu konverzného kurzu sa investície v eurách až do konca roka 2008 oceňovali trhovým kurzom, ktorý bol odlišný od konverzného kurzu. Preto bolo potrebné naďalej dodržiavať pravidlá obmedzenia menového rizika aj v prípade investícií v eurách.

20. Podliehajú duálnemu zobrazovaniu inkasné bloky pri inkasovaní prvého poistného sprostredkovateľom?

Pokiaľ inkasný blok je iba potvrdením o zaplatenej hotovosti, tak ho nie je potrebné duálne zobrazovať.

21. Ako má subjekt poskytujúci zmenárenské služby duálne zobrazovať hodnoty na zmenárenských dokladoch, t. j. na dokladoch typu „nákup devízových prostriedkov“, resp. „predaj devízových prostriedkov“?

Generálny zákon stanovuje výnimku z duálneho zobrazovania pre prevodné príkazy, doklady o výplate, doklady o vklade, poštové poukazy, iné platobné doklady, prevádzkové doklady, žiadosti a tlačivá, ktoré spracovávajú, vybavujú a vykonávajú finančné inštitúcie a iné subjekty, a ktoré vypĺňajú ich klienti, alebo ktoré sú vyhotovované podľa údajov poskytnutých klientom. Duálnemu zobrazovaniu podlieha iba cena služby, ktorá sa nedá považovať za údaj poskytnutý klientom. Zároveň pri predaji, nákupe a zámene peňažných prostriedkov zo slovenských korún na eurá bolo do 31. decembra 2008 povolené uvádzať iný výmenný kurz ako je stanovený konverzný kurz.

22. Je povinné duálne zobrazovať limity ročného alebo jednorázového poistného v životnom poistení, pri ktorých je poisťovňa povinná zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov v zmysle § 47 ods. 8 zákona o poisťovníctve a limity poistných súm v zmysle § 7 zákona o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sú definované v mene euro?

Podľa § 18 ods. 2 generálneho zákona sa povinné duálne zobrazovanie vzťahuje na ceny, platby a iné hodnoty uvedené v slovenských korunách predo dňom zavedenia eura a na ceny, platby a iné hodnoty uvedené v eurách po dni zavedenia eura. V prípade zmluvných vzťahov je rozhodujúca pre posúdenie povinnosti duálneho zobrazovania mena, v ktorej sú jednotlivé sumy dojednané v zmluve alebo vo všeobecných podmienkach.

Podľa dohodnutého záväzného postupu (Duálne zobrazovanie pri uzatváraní poistných zmlúv - záväzný postup1 ) podliehajú v návrhu poistnej zmluvy (vrátane poistných podmienok) duálnemu zobrazovaniu jednotlivé poistné sumy, celkové konečné poistné a spoluúčasť. Rozhodujúce je v tomto prípade posúdiť, či limit poistného plnenia z PZP podľa § 7 je zároveň aj dohodnutou poistnou sumou a v akej mene je poistná suma v zmluve uvedená.

23. V prípade, že sa sprostredkovateľ pomýli v prepočte pri duálnom zobrazovaní na eurá, bude takáto zmluva platná?

Takáto zmluva bude platná. Rozhodujúca pre zmluvu je hodnota v slovenských korunách do 31. decembra 2008 a od 1. januára 2009 je rozhodujúca hodnota určená v eurách. Duálne zobrazovanie má iba informatívny charakter.

24. Podlieha duálnemu zobrazovaniu tlačivo Záznam o sprostredkovaní poistenia?

Tlačivo Záznam o sprostredkovaní poistenia nepodlieha duálnemu zobrazovaniu, nakoľko sa vypĺňa pri uzatváraní poistnej zmluvy, ktorá je duálne zobrazená a do tlačiva sa vypĺňajú iba niektoré údaje z nej.